Na palubovke Športovej haly DUKLA v Banskej Bystrici sa včera podarilo zrealizovať novú, krásnu myšlienku. A tá rezonovala aj dlho po podujatí aj v priestoroch Roosveltovej nenocnice.
Nápad vznikol spontánne, nebol v dlhodobom pláne VŠC DUKLA Banská Bystrica. Ale keď všetci športovci DUKLY, ktorí v ére samostatného Slovenska vybojovali na OH zlato, jednoznačne dali najavo, že sa im táto myšlienka páči, bolo to na svete. Prišlo viac než 600 detí základných škôl z Banskej Bystrice, ale aj zo Sliača a z Liptovskej Osady. Neskutočne silným potleskom privítali päticu olympijských víťazov Slovenska. Účastníčku troch ZOH, biatlonistku, ktorá sa hrdí 3 zlatými a 3 striebornými medailami z olympiád -Nasťu KUZMINOVÚ. Vodného slalomára s piatimi štartmi na OH, ktorý pre Slovensko vypádloval 2 zlaté, 2 strieborné a 1 bronzovú medailu, stále aktívneho športovca- Michala MARTIKÁNA. Vodnú slalomárku, ktorá ako prvá žena v samostatnosti Slovenska vybojovala zlatú medailu a spolu ich pri štyroch štartoch pod olympijskými kruhmi získala 2 zlaté- Elen KALISKÚ. Za touto trojicou si do kresla „zlatých olympionikov“, pri skvelom privítaní zasadol atlét, chodec, ktorý na OH štartoval päťkrát, a ktorý v nezabudnuteľných pretekoch na OH 2016 v Rio de Janeiro na 50 km pre Slovensko vypochodoval zlato- Matej TÓTH. V závere uvítania medzi šťastné detí prišla dnes najúspešnejšia športovkyňa Slovenska, držiteľka Veľkého glóbusu, účastníčka troch ZOH, zlatá z poslednej zimnej olympiády 2022 v Pekingu lyžiarka- Petra VLHOVÁ.
Moderátorskú taktovku si sťa pravý profesionál prevzal riaditeľ VŠC DUKLA Banská Bystrica pplk. Mgr. Matej TÓTH , ktorý v úvode besedy položil všetkým svojim kolegom tú istú otázku: „Ako si spomínate na svoje školské roky?“ Prítomná mládež mala tak možnosť vypočuť si mnoho zaujímavých príbehov zo školských lavíc týchto športových osobností. Mimoriadne vzrušujúce bolo potom počúvať ich zlaté príbehy z olympiád, ktoré si každý na veľkoplošnej obrazovke okomentoval sám. Nik nešetril emóciami. Pre športovcov, aj fanúšika je vždy čosi výnimočné prežiť spätne tie zlaté príbehy. Záver spoločnej besedy patril žiakom a ich otázkam. A boli zaujímavé. Všetko to vyvrcholilo krásnym spomienkovým fotením. Deti, ich učitelia a školy odchádzali v rukách s podpisovými kartami zlatých olympionikov a s úprimným poďakovaním za takéto stretnutie. Všetci veríme, že včera vyslovené myšlienky budú pre mnohých prítomných motiváciou niečo dokázať v škole, v živote, v športe.
Bezprostredne po stretnutí s deťmi ZŠ v športovej hale, pätica „Zlatých olympionikov“ ukázala svoje veľké srdcia deťom na Onkologickom oddelení v Roosveltovej nemocnici. V spolupráci so „Svetielkom nádeje“ navštívili tieto detičky a svojou prítomnosťou, láskavým slovom a drobnými darčekmi urobili všetko pre to, aby im dodali veľa veľa síl. A naši „Zlatí olympionici“ ich včera mali na rozdávanie!!!
Ďakujeme!
Povedali po stretnutí:
„Užila som si túto besedu. Vidieť toľko detí pohromade je zážitok. Dúfam, že ich beseda bavila. Bolo zaujímavé počuť pocity od každého z nás, čo sme tu boli a získali olympijské zlato. Mala som zimomriavky, keď som videla na obrazovke moju jazdu. Otázky boli zaujímavé, na niektoré som ani nevedela odpovedať, napríklad čím by som bola, ak by som nelyžovala,“ prezradila Petra Vlhová
„Neuvažovali sme o takomto podujatí nejako dlhodobo. Naskytla sa príležitosť, že Petra Vlhová si našla čas na návštevu Banskej Bystrice, tak sme to spojili. Chceli sme priniesť niečo nové a veľké. Ďakujem Nasti, Elen, Michalovi a Peti, že sme deťom spoločne priniesli tento neopakovateľný zážitok. Mať takto spolu piatich olympijských víťazov z Dukly je veľký zážitok nielen pre nich, ale aj pre nás športovcov.“ slová Mateja Tótha
„Takýto hojný počet detí som dávno nevidela. Je to príčina naviac, prečo sa máme radovať a podeliť sa o emócie, spomienky, čo nám šport dal a čím všetkým nás prevádzal. Bola tu príležitosť odovzdať aj vďaku škole a učiteľom, ktorí chápu, že skĺbiť športovanie a učenie nie je jednoduché, ale predsa je to možné.“ vyslovila Nasťa Kuzminová
„Je to fantastický zážitok. Mali by sa takéto besedy organizovať častejšie. Tie deti nielenže vynechajú školu a sú z toho radi, ale mnohé budú aj motivované do športovania a začatia možno i športovej kariéry. Hlavne vidia a počujú od nás, že sa netreba ničoho báť, žiadneho náročného športu, lebo vždy sa začína postupne,“ uviedol Michal Martikán
O čom snívali naši olympionici, keď boli ešte deti?
Petra Vlhová: „Vždy som chcela byť športovkyňou. Narodila som sa pre šport. Ak by som aj nelyžovala, tak by som asi hrala tenis a stala sa tenistkou. To ma baví. Avšak lyžovanie je najviac.“
Anastasia Kuzminová: „Chcela som dopriať rodičom, aby som bola súčasťou ich športovej kariéry a potešila ich svojimi výsledkami. Dokázať to, čo oni nestihli a nemali na to možnosť. A to je účasť na olympiáde a zisk zlata. Už odmalička som chcela byť športovkyňou a ísť na olympiádu.“
Elena Kaliská: „Ako dieťa som príliš nerozmýšľala nad nejakým snom v zmysle čo bude. Až postupom času sa to vyvŕbilo pri športovaní, že by som sa mohla dostať i ja na olympiádu. Videla som ako dieťa športovcov v televízii, ako zápolia na olympijských hrách a to ma motivovalo dostať sa tam tiež.“
Michal Martikán: „Som zo športovej rodiny a športovcom som bol od narodenia. Hral som najprv hokej, tam som mal vzory. Až potom prišiel na rad vodný slalom. Tým, že som trávil najviac času na divokej vode, tak som sa snažil zlepšovať. Ale v detskom veku som sa dostal s otcom aj na kombajn, to sa mi tiež veľmi páčilo. Lákali ma veľké autá a mašiny.“
Matej Tóth: „Ja som sa chcel dostať na olympiádu už počas chodenia na základnú školu. Keď som bol ešte mladší, tak som túžil byť kombajnista, autobusár a podobne. Avšak už na základnej škole sa moje sny uberali k športovaniu a po prvých tréningoch k účasti na olympiáde.“
Foto: Ivan Kelement MOSR
Beseda v Športovej hale VŠC DUKLA
Návšteva onkologického oddelenia
