Úspešný mladý chodec Dominik Černý

V tejto časti “Mladých a úspešných” si bližšie predstavíme nádejného mladého atléta Dominika Černého.

Dominik je podporovaným športovcom VŠC DUKLA Banská Bystrica, pochádza z Nového Mesta nad Váhom, má 21 rokov, pričom od 15 rokov sa venuje atletickej chôdzi. Tento rok je preňho posledným v mládežníckej kategórii, no už teraz preteká aj so seniormi, takže, ako sám vraví, pripravený na to už je.

Aby sme Vám tohoto perspektívneho atléta bližšie predstavili, v krátkosti sme sa s ním porozprávali počas sústredenia na Štrbskom Plese, kde sa pripravuje s ďalšími chodcami tréningovej skupiny pod vedením trénerskej dvojky Ľuboš Machník a Roman Benčík.

 

Dominik, od budúcej sezóny budeš pretekať už len v seniorskej kategórii, čo to pre Teba bude znamenať?

,,Bude to pre mňa veľká výzva. Už teraz však pretekám so seniormi, a tak som na to už pripravený. Budúci rok sa konajú olympijské hry v Tokiu, kde sa veľmi chcem kvalifikovať a ukázať tak, že sa dokážem presadiť aj vo veľkej atletike.”

 

V športovej kariére Ťa podporuje aj rodina, športuje aj niekto z členov rodiny?

,,Rodičia aj mladšia sestra tiež športujú, rekreačne. Rodičia sa v posledných rokoch tiež začali zúčastňovať chodeckých pretekov vo veteránskej kategórií. Mamina je dokonca aj majsterka Slovenska v chôdzi na 3 000m v hale ako veteránka. Keď potrebujem všetci mi pomáhajú v tréningu aj aktívne. Ocino alebo mamina idú popri mne na dlhom tréningu na bicykli, sestra aj na korčuliach, a občerstvujú ma podávaním fliaš s vodou. Často spolu chodíme na turistiku. Rodina mi veľmi pomáha a je mi najväčšou oporou.“

 

Aké boli Tvoje začiatky, prvý kontakt s atletikou a konkrétne s chôdzou?

,,Atletickej chôdzi sa venujem od 15tich rokov, no s atletikou som začal už v štvrtej triede ZŠ, keď som skončil s futbalom. Môj úplne prvý atletický tréner bol Pavol Michalčík. Trénoval ma v atletickom krúžku pre deti ale brával ma so sebou aj na fartlekové behy v prírode (forma intervalového behu, pozn. VSČ DUKLA). Beh som si vďaka nemu veľmi obľúbil.

Po čase som prišiel do môjho prvého klubu AFK Nové Mesto nad Váhom, kde ma trénovala trénerka Soňa Vallášová. Robil som rôzne atletické disciplíny, najmä stredné trate. Raz na tréningu sme s chalanmi z oddielu pri rozkluse skúsili len tak spontánne chôdzu. Trénerka  ma na to hneď vyzvala, či by som si to nechcel skúsiť na pretekoch. Súhlasil som. O tri týždne na to sa konali (v septembri 2012) MSR starších žiakov v Bratislave. Na 3 000m trati som skončil tretí. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, pretože som na to ani netrénoval, stále som sa venoval svojmu behu. Ešte väčšie prekvapenie však bolo, že hneď po pretekoch za mnou prišiel vtedajší reprezentačný tréner, teraz môj súčasný tréner, Roman Benčík. Oslovil ma s tým, že mám podľa neho perfektnú techniku a veľký talent a vypýtal si kontakt. To sa mi ako mladému chlapcovi páčilo. Ďalej sme boli v kontakte a po krátkom čase som sa rozhodol venovať sa tejto disciplíne naplno. Nasledujúci školský rok mi tréner Benčík posielal tréningové plány, no naďalej som trénoval v AFK NMnV. Presne rok po mojich prvých chodeckých MSR (v septembri  2013) som nastúpil na Športové Gymnázium v Banskej Bystrici. Z AFK NMnV som prestúpil do klubu Dukla BB, kde som sa hneď zaradil medzi zmluvných športovcov, pretože som v ten rok splnil limit do ZPM (zväzová príprava mládeže) na 5km.“

 

Pokračoval si po gymnáziu so štúdiom?

,,Áno, vybral som si odbor učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, kde momentálne študujem v druhom ročníku. Škola ma baví, bola to výborná voľba. Mám individuálny študijný plán a tak sa popri štúdiu môžem naplno venovať športu.“

 

Pripravuješ sa ako zmluvný/podporovaný športovec VŠC DUKLA Banská Bystrica, ako vnímaš túto podporu?

,,Ako zmluvný športovec dostávam z VŠC DUKLA finančnú podporu na prípravu, ktorá mi hradí početné športové sústredenia a nákup športových potrieb. Mám skvelé materiálne zabezpečenie a môžem naplno využívať celú regeneračnú infraštruktúru Dukly, od  vodoliečby cez sauny po kryokomoru. Keď som zranený, využívam rehabilitačné prostriedky ako laser, ultrazvuk, elektroliečbu a podobne. Starajú sa o mňa špičkový fyzioterapeuti. Mám výborných trénerov, a preto som presvedčený, že s takýmto zabezpečením môžem dosiahnuť tie najvyššie ciele.“

 

Ktoré konkrétne ciele sú to pre Teba?

,,Mojím najväčším športovým snom je vyhrať olympiádu. Chcem sa športu venovať naplno a živiť sa ním. K svojím snom a cieľom sa chcem priblížiť čo najbližšie a som ochotný pre to spraviť maximum.

Na túto sezónu mám viacero cieľov. Pár sa mi ich už podarilo aj splniť. Získal som svoj prvý seniorský titul majstra Slovenska, kvalifikoval som sa na májový Európsky pohár v chôdzi v Litve, a tiež na júlové atletické Majstrovstvá Európy do 23 rokov, ktoré sa odohrajú vo Švédsku. Teraz sa najviac sústredím na Európsky pohár, ktorý bude už o dva týždne. Najväčším vrcholom sezóny budú však až júlové ME U23 vo Švédsku.“

 

V rámci prípravy navštevujete rôzne miesta, máš medzi nimi svoje najobľúbenejšie?

,,Na Slovensku medzi moje najobľúbenejšie miesta na prípravu patrí určite Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách. Zo zahraničných miest sa mi najlepšie trénuje v Livigno v talianskych Alpách a v Potchefstroom v Juhoafrickej Republike.“

 

Vedel by si nám na záver priblížiť zážitok, ktorý bol pre Teba nezabudnuteľný, či už zo spomínaných sústredení, alebo z pretekov?

,,Čo sa pretekov týka, najväčším športovým zážitkom zatiaľ bola bola pre mňa letná univerziáda 2017 v Taipei. Nezabudnuteľný otvárací ceremoniál, olympijská atmosféra, tisícky mladých športujúcich ľudí pokope v jednej veľkej olympijskej dedine, všetko bolo perfektne zorganizované a presne načasované.

Samotné preteky boli však jedny z najťažších doteraz. V obrovskej horúčave a s veľkou vlhkosťou prejsť na rozpálenej trati 20 km bola obrovská výzva. Celý čas ma pálili podrážky z rozpáleného betónu a šiltovku s ľadom som menil každé dva kilometre. Podmienky boli také náročné, že ani jeden s nás nezašiel ani len kvalifikačný čas. Podarilo sa mi to dobojovať až do cieľa a skočil som na 14tom mieste.

Najkrajšie a zároveň jedny z najvydarenejších pretekov boli pre mňa Majstrovstvá sveta tímov 2016 v Ríme. Štart bol hneď vedľa ikonického kolosea v centre mesta. Ako junior som na 10 km trati skončil celkovo 12. a z Európanov 4.

Zo sústredení mám kopec nezabudnuteľných zážitkov. Každé jedno sústredenie nie je len o tvrdej drine ale aj o kope zábavy. Napríklad sánkovanie v noci na zjazdovke na štrbskom plese. Safari dobrodružstvo, keď ma nový africký kamarát zobral so sebou na safari  a cestou späť sme sa zastavili u neho doma v najväčšom johannesburskom gete. Turistika po vrcholkoch gruzínskych kaukazských vrchov v 3 000 metrovej výške. Rôzne stávky, po ktorých som musel skočiť do ľadovej rieky, v noci do bazéna či záveja snehu, alebo darovať všetky svoje sladkosti atď.“