Vzpieranie je jedným zo športov, ktorý je v Dukle počas celej jej existencie už 55 rokov. No vzpieranie v armádnom športe je už neuveriteľných 74 rokov!
Prienik na stupne najlepších na vzpieračských plató začali pretekári Dukly v osemdesiatych rokoch. Najprv to bol Ladislav Kovács na juniorských majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta v roku 1976, keď sa stal historicky prvým medailistom v DUKLE Trenčín a po ňom Imrich Rusnyák na majstrovstvách Európy seniorov (1987). Trenčania vytvorili silnú konkurenciu dovtedajšiemu monopolu RH Praha. Poprednými reprezentantmi, ktorí boli v Dukle, ale úspechy dosiahli v iných kluboch, boli Petr Krol (OH 1992), Bruno Matykiewicz, či medailista MS a ME Miloš Čiernik (OH 1988 a 1992). Osobitná zmienka patrí Dušanovi Poliačikovi, medailistovi OH (1980), MS a ME (1979-1981), ktorý získal medaily vo vojenských súťažiach v čase špeciálneho vojenského cvičenia. Zlepšenie možno považovať za ovocie zlepšených podmienok v stredisku od roku 1979 v novej športovej hale. Prelom milénia v Dukle je ozdobené skvelými výkonmi a medailami individualít. Po úspešnej emancipácii žien v roku 1993 stala sa prvou dámou slovenského vzpierania Dagmar Daneková (neskôr vydatá Kutlíková), majiteľka 20 medailí z juniorských a seniorských ME a MS a taktiež 9 medailí z akademických MS v Ružomberku a Tokiu.
V čase, keď pôsobil v Dukle, získal bronzovú medailu na ME 2001 v Trenčíne Ondrej Kultík. V juniorských kategóriách získala 16 medailí na MS a ME Zuzana Kováčová a ďalšie 3 pridala z akademických MS.
Slovenským „kráľom činky“ sa stal Martin Tešovič, ktorý získal 17 zo seniorských ME,MS medailí, vrátane 3 zlatých z majstrovstiev sveta 1997 a Európy 2007. Zúčastnil sa šiestich olympijských hier, z toho dvakrát štartoval na ZOH ako bobista. Zdobia ho aj tri medaile z CIZM a tri zlaté z majstrovstiev sveta vysokoškolákov.
Opätovný návrat pod Urpín sa konal v roku 2010, kedy na rozkaz vtedajšieho ministra obrany Františka Kašického z roku 2009 bola väčšina športov zo strediska v Trenčíne prevelená do Banskej Bystrice. Svoje miesto našli v priestoroch bývalej gymnastickej haly ( neskôr päťbojárskej telocvični) po ktorej prerobení našli v Banskej Bystrici vynikajúce podmienky. Pod vedením Rudolfa Lukáča tam prešlo len torzo z inak mohutného oddielu – Michal Pokusa, Michal Beláň a Richard Tkáč, ktorý získal, historicky prvé medaile pre DUKLU Banská Bystrica. V roku 2011 získal na ME dve bronzové medaily. O dva roky neskôr sa ako tréner pridal olympionik Miroslav Janíček. Tento trénerský tandem, ktorý funguje až do terajšieho obdobia, kvalitnou a systematickou prácou „rozmnožil“ oddiel vzpierania v roku 2019 na 13 pretekárov. Na medzinárodnom fóre sa predstavili aj trojbojárka Ivana Horná a atlétka Martina Hrašnová ( mimochodom prvá žena v histórii Slovenského vzpierania ,ktorá v trhu zdolala 100 kg), ktoré dosiahli na európskom fóre popredné umiestnenia. Z nich Matej Kováč priniesol z ME a ME U23 šesť medailí. V roku 2015 sa stal dokonca historicky prvým majstrom Európy do 23 rokov. Radoslav Tatarčík pridal ďalšie štyri a mladíci Tomáš Romaňák ( externý tréner Ondrej Kružel ) a Sebastian Cabala v kategórii do 17 rokov získali po dve medaile. Pod taktovkou spomínanej trénerskej dvojice ( a za pomoci externých trénerov) vzpieranie pridalo za posledných 12 rokov ďalších 31 medailí.
V roku 2019 začali tréneri spolupracovať zo svetoznámym vzpieračským trénerom Caferom Topcu, z pod ktorého rúk vyrástli až piati olympijski víťazi, a z toho dvaja trojnásobní. Aplikovanie jeho novej metodiky prinieslo ovocie po troch rokoch. V roku 2022 získalo vzpieranie vo VŠC DUKLA Banská Bystrica historicky najviac medailí – dovedna 16. Podieľali sa na nich Vladimír Macura ziskom dovedna deviatich cenných kovov. Sebastián Cabala priniesol tri, Nikola Seničová taktiež tri a Ján Marek Trebichavský pridal jednu medailu. V tomto roku sme taktiež zaznamenali historicky prvého 3- násobného majstra sveta do 17 rokov Vladimíra Macuru a taktiež Sebastián Cabala, ktorý sa zapísal ako historický prvý 3- násobný juniorský majster Európy. Na výsledkoch tejto „medailovej“ skupiny sa podieľali tréneri: Rudolf LUKÁČ, ako hlavný tréner, Miroslav Janíček – tréner a externí tréneri Cafer Topcu. Trénermi Nikoly Seničovej sú Štefan Korpa a Štefan Gribanin.
Tento mladý káder má vynikajúci potenciál pre vybojovanie si štartu na viacerých LOH do budúcnosti.