BANSKÁ BYSTRICA, 31.10.2020, (zdroj: VŠC DUKLA) – 31. októbra si pripomíname 100. výročie narodenia prvého veliteľa Armádneho strediska Dukly Banská Bystrica brigádneho generála v zálohe Imricha Gibalu. Veliteľom Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica bol v rokoch 1968 – 1972.
Pripomeňme si rozhovor spred desiatich rokov, ktorú viedol nrtm. Matej Tóth.
Aký bol Váš príchod na DUKLU?
Na oslave mojich 47. narodenín v Prahe mi pracovník zodpovedajúci za riadenie vrcholového športu v armáde položil otázku, či by som prevzal funkciu veliteľa AS Dukla Banská Bystrica. Musím sa priznať, že to bolo príjemné prekvapenie. Po porade s rodinou, a ako rodák z Hriňovej – Slovák, čo bola jedna z podmienok, som teda ponúknutú možnosť prijal. Aj keď Dukla Banská Bystrica vznikla ako sestra Dukly Praha, hneď od začiatku bola medzi nami veľká rivalita. To bolo našim cieľom, predčiť Duklu Praha. Bol to obrovský sviatok, keď sa stretli mužstvá Prahy a Bystrice vo futbale alebo v atletike. Pamätám si 12 000 ľudí na Štiavničkách, keď sme porazili Duklu Praha vo futbale.
Aké boli vtedy v Banskej Bystrici podmienky na šport?
Vzhľadom k tréningovým úlohám budúcich reprezentantov armády a štátu a stanoveným výkonnostným cieľom, boli ubytovacie, tréningové, ale aj všetky ostatné podmienky veľmi biedne. Ubytovanie pre mužstvo, kancelárie, miestnosti pre trénerov, to všetko bolo provizórne. Tiesnili sme sa na chodbe, kde sa vybavovalo podstate všetko. Na stravu sme chodili asi 300 m, vojaci základnej vojenskej služby v tvare za bežnej dopravnej premávky. Obyvatelia na Mládežníckej ulici si to ešte určite pamätajú. Pokiaľ ide o tréningové podmienky, tie boli katastrofálne. Všetko sme mali v prenájme. Platili sme takmer jeden milión korún ročne, čo boli vtedy obrovské peniaze. Problémy boli aj s udržiavaním trávnika. Aby sme ho na zápas ušetrili, futbalisti chodili na tréningy po všetkých trávnikoch dedín v okolí Banskej Bystrice. Podobne na tom boli aj vzpierači. Obsadené mali takmer všetky banskobystrické telocvične.
Ktorý šport bol Vašou srdcovou záležitosťou?
V mladosti som sa venoval atletickým viacbojom a behom a tiež som solídne hrával futbal. V roku 1946 som dokonca reprezentoval v atletike východné Slovensko proti severnému Maďarsku. Ako veliteľ som mal radosť z postupu atlétov do I. ligy, štyrikrát skončili na druhom mieste za Duklou Praha. Futbalisti hrali I ligu. Postupne sa z príslušníkov našich AŠD grupovali štátne reprezentácie. Vzhľadom na existujúce podmienky a dosahované výsledky, patrí moja vďaka všetkým mladým trénerom, ktorí z bývalých športovcov prechádzali do funkcie trénerov. Ministerstvo obrany vtedy veľmi presadzovalo Duklu Praha a v Banskej Bystrici len futbal, ja som sa však zo všetkých síl snažil a bojoval za všetky športy bez rozdielu a poskytovať im tie najlepšie podmienky.
Aký ste boli veliteľ?
Podriadení ma vnímali ako veľmi prísneho dôstojníka. Je pravda, že som vyžadoval 100 %-tnú disciplínu, ale tú som vždy dodržiaval aj ja voči mojim nadriadeným.
Aký bol Imrich Gibala veliteľ? Odpovedajú vtedajší podriadení veliteľa Imricha Gibalu
František Vavrinčík: „Veľmi seriózny, prísny veliteľ, ale predovšetkým spravodlivý, plne oddaný športu. Keďže v minulosti bol nadšený atlét, veľmi ľúbil atletiku. Citovo veľmi prežíval každý veľký úspech Dukly, priam bol až dojatý. Aj keď sám mal ťažké zdravotné následky partizánskych bojov, nikdy to sebe nedal znať.“
Juraj Benčík: „Generála Imricha Gibalu sm poznal ako skvelého človeka, vynikajúceho vojaka a rozvážneho, náročného veliteľa s citlivým pedagogickým taktom. Silná osobnosť, ktorá svojím konaním a správaním dával energiu celému Armádnemu stredisku vrcholového športu. Aj preto sa pod jeho vedením začalo právom hovoriť o Banskej Bystrici ako hlavnom meste Československa v športe.“
