Len poldruha roka po tom, čo v Pekingu 2008 získal pre Slovensko prvý raz v histórii olympijskú medailu „cudzinec“ – zápasník Musuľbes, ešte viac na ZOH 2010 vo Vancouvri zažiarila v slovenských farbách takisto bývalá ruská reprezentantka. Biatlonistka pochádzajúca z ruského Ťumeňa Anastasia Kuzminová (v ruskej verzii jej priezviska Kuzmina) dosiahla na bielej olympiáde viac, než ktorýkoľvek jej predchodca zo Slovenska.
Triumfovala hneď v úvodnej súťaži na 7,5 km! Pred ňou zo Slovákov v listine víťazov ZOH figuroval jedine krasokorčuliar Ondrej Nepela, ktorý zvíťazil v Sappore 1972. A to ešte nebolo všetko – Nasťa v následných stíhacích pretekoch na 10 km pridala striebro za Nemkou Neunerovou a napokon aj ôsme miesto v pretekoch na 12,5 km s hromadným štartom, v ktorých sa rok predtým v juhokórejskom Pjongčangu stala vicemajsterkou sveta. Nebyť toho, že až tri terčíky z 20 zostali po jej streľbe stáť, mala by znovu medailu, pretože bežala skvele.
Na hrách vo Vancouvri bolo od prvého dňa súťaží jasné, že slovenský šport získal novú kráľovnú. Na pomyselný trón sa Nasťa posadila po vodnoslalomárskej olympijskej šampiónke z Pekingu Elene Kaliskej, ktorá mala v roku 2010 zdravotné problémy. Kuzminová, ktorá svoj život len pred niekoľkými rokmi pevne spojila s mestom pod Urpínom (je členkou Klubu biatlonu Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica), sa razom zapísala do sŕdc množstva Slovákov. Bez nadsádzky – žiadny Rus pred ňou nebol na Slovensku taký populárny! Azda len jej rozprávková menovkyňa Nastenka z obľúbeného a kultového Mrázika…
Anastasia Kuzminová pochádza z mesta Ťumeň, ktoré leží pri Urale. Jej dievčenské meno bolo Šipulinová. Do pätnástich rokov sa venovala behu na lyžiach, potom si ako mnohí iní pred ňou pribalila k bežkám aj flintu na chrbát a presedlala na biatlon. V biatlone sa Nasťa v juniorskom veku výrazne presadila aj v silnej ruskej konkurencii.
V rokoch 2002 – 2005 štyrikrát štartovala na mládežníckych a juniorských svetových šampionátoch a dohromady z nich nazbierala dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu. Najcennejšie kovy si síce vybojovala „len“ ako členka štafiet, ale zabrala aj individuálne – v Koscielisku 2003 skončila v pretekoch na 12,5 km s hromadným štartom druhá a v Kontiolahti 2005 na 7,5 km tretia.
Na začiatku sezóny 2006/07 Anastasia Šipulinová premiérovo štartovala v pretekoch Svetového pohára – v Östersunde. Trináste miesto debutantky na pretekoch tohto rangu by sme na Slovensku brali všetkými desiatimi, ale v biatlonovo silnom Rusku to s nikým nezamávalo. Preto ani nemohla počítať s nejakými osobitnými výhodami, keď sa neskôr pokúšala vrátiť do reprezentácie po narodení synčeka Jeliseja… ale to sme predbehli.
V septembri 2005 sa v lanovke v rakúskom lyžiarskom stredisku na ľadovci Dachstein zoznámila s Danielom Kuzminom. Rodený Rus z Kamčatky, ktorý sa predčasom usadil na Slovensku v Banskej Bystrici, už dlhšie reprezentoval v behu na lyžiach Izrael. Z ich vzťahu sa vyvinula láska, ktorú v apríli 2007 v Ťumeni spečatili manželstvom.
Zakrátko, v júni, sa im narodil synček Jelisej. Vtedy už bola Nasťa absolventka právnického inštitútu vo svojom rodisku. Kuzminová chcela rýchlo pokračovať v športovej kariére. V najväčšej krajine sveta to však mladé mamičky – športovkyne majú ťažké. V Rusku bolo vylúčené, aby mohla mať synčeka na dlhých sústredeniach so sebou.
V decembri 2007 sa presťahovala do Banskej Bystrice a požiadala o slovenské občianstvo. Jej manžel Daniel už predtým navštívil prezidenta Slovenského zväzu biatlonu Juraja Sanitru a avizoval mu Nastin záujem reprezentovať našu krajinu. Všetky potrebné formality sa podarilo vybaviť ani nie za rok. Od decembra 2008 vďaka tomu dostal slovenský biatlon reprezentantku, akú predtým (pri všetkej úcte k dlhoročným esám, akými boli Martina Halinárová-Schwarzbacherová-Jašicová či Soňa Mihoková) ešte nemal. Kuzminová vdýchla slovenskému ženskému tímu nový život a nevídanú energiu.
Pod vedením reprezentačného trénera Milana Gašperčíka a manžela Daniela, ktorý sa staral o jej prípravu na bežkách, sa výrazne presadila hneď v úvodnej sezóne v našich farbách. Na svetovom šampionáte v Pjongčangu získala medaily ako ešte len druhá slovenská reprezentantka v histórii. V pretekoch na 12,5 km s hromadným štartom bola druhá, okrem toho na 7,5 km siedma. Krátko nato si v Ufe vybojovala dva tituly majsterky Európy do 26 rokov. Na začiatku olympijskej sezóny sa narušila spolupráca Kuzminovcov s reprezentačným trénerom žien Gašperčíkom.
Od októbra sa tak o streleckú prípravu najlepšej biatlonistky začal starať šéf zväzu Sanitra, ktorý bol trénersky spojený s väčšinou veľkých úspechov slovenského biatlonu spred niekoľkých rokov. Trio Kuzminová, Kuzmin a Sanitra sa potom podpísalo pod jedinečný úspech na olympiáde vo Vancouvri. Pritom len niekoľko týždňov pred ZOH by na Nasťu málokto stavil čo aj deravý groš. Na Silvestra 2009 si totiž v rakúskom Obertiliachu pri tréningovom páde, ku ktorému došlo v miernom zjazde, zlomila dve záprstné kostičky v ľavej ruke. Operovali ju ešte v Rakúsku. Ortopéd Eduard Sporer v Lienzi odviedol perfektnú robotu.
Len o 44 dní neskôr získala olympijské zlato! To, čo Kuzminová vo februári 2010 predvádzala na biatlonových tratiach Whistlerského olympijského parku v Callaghanskom údolí, je ešte v čerstvej pamäti celého Slovenska. Hneď v úvodný deň olympiády ukončila 38- ročné čakanie Slovenska na zimné olympijské zlato! Striebornú Nemku Magdalenu Neunerovú v pretekoch na 7,5 km predstihla v dramatickom súboji o poldruha sekundy. Slovenskú hymnu na slávnostnom ceremoniáli spievala z plných pľúc. V následnej stíhačke na 10 km obe najlepšie z kratšej trate využili výbornú vstupnú pozíciu a poradie na čele si vymenili. Aj striebro Kuzminovej s vyše 12-sekundovou stratou za Nemkou, ktorá potom získala ešte jedno zlato, bolo skvelé.
Prepukla všeobecná eufória zo strany Slovákov, ktorí boli priamo v dejisku olympiády. Bola to príliš veľká emočná záťaž, ku ktorej sa pridalo nekonečné uspokojovanie záujmu médií. To všetko Nasťu nadmerne vyčerpalo a ďalšiu medailu už nepridala. Ale vedno s bronzovým biatlonistom Pavlom Hurajtom sa postarala o historicky najúspešnejšie účinkovanie Slovenska na ZOH.
V srdciach Slovákov si odvtedy získala pevnejšie miesto než ktorákoľvek iná Ruska, azda s výnimkou rozprávkovej Nastenky z nadmieru populárneho Mrázika… Obrovská odozva Nastiných úspechov na Slovensku ešte prehĺbila jej vzťah k novej vlasti. Mesto Banská Bystrica jej udelilo čestné občianstvo.
Kuzminová sa na celé desaťročie etablovala v absolútnej svetovej biatlonovej špičke. Najviac sa jej darilo pod piatimi kruhmi. Na ZOH 2014 v Soči pod vedením rovnakej trénerskej dvojice Kuizmin – Sanitra obhájila zlato na 7,5 km trati. A na ZOH 2018 v Pjongčangu pod bežeckým vedením manžela (streleckú prípravu počas sezóny konzultovala s Tomášom Kosom) získala dokonca tri medaily – zlatú v záverečných pretekoch na 12,5 km s hromadným štartom a strieborné na 15 km aj v stíhacích pretekoch na 10 km! Pritom v roku 2015 priviedla na svet druhé dieťa – dcérku Oliviu…
S celkovou zbierkou 3 zlatých a 3 strieborných medailí sa Nasťa stala najúspešnejšou olympioničkou v histórii Slovenska. Okrem nej tri najcennejšie kovy pod piatimi kruhmi získali od nás len vodní slalomári, bratia Peter a Pavol Hochschornerovci.
Na svetových šampionátoch k striebru z Pjongangu 2009 Kuzminová pridala bronz na 7,5 km z Chanty-Mansijska 2011 a celkom na záver kariéry zlato na 7,5 km z Östersundu 2019.
V pretekoch Svetového pohára si pripísala spolu 18 víťazstiev a tri malé glóbusy za celkové triumfy v jednotlivých disciplínach (v sezóne 2017/18 za rýchlostné aj stíhacie preteky, v ďalšej sezóne za rýchlostné preteky na 7,5 km. V celkovom poradí SP bola druhá v sezóne 2017/18 a tretia v tej nasledujúcej, ktorá bola jej rozlúčková.
Po skončení športovej kariéry sa podieľa na výchove mladých biatlonových talentov v Kuzmina Junior Teame. Na viacerých domácich športových podujatiach pôsobila ako ich ambasádorka, bola aj ambasádorka našej výpravy na ZOH mládeže 2020 v Lausanne. V októbri 2021 ju zvolili za členku výkonného výboru Slovenského olympijského a športového výboru.
V rokoch svojich olympijských víťazstiev (2010, 2014 a 2018) sa stale víťazkou tradičnej novinárskej ankety Športovec roka.
Špičkový biatlonista bol aj Nastin mladší brat Anton Šipulin, vo farbách Ruska olympijský víťaz a majster sveta.
Autor: Ľubomír Souček olympic.sk
