Na vzpieraní sa mi páči ten pocit po zvládnutí nových osobných rekordov. Sebastián Cabala

Aj medzi vzpieračmi VŠC DUKLA máme mladé talenty, o ktorých, veríme, že ešte budeme počuť aj v ich seniorskom období. Koncom roka 2019 sa jednému z nich podarilo na Majstrovstvách Európy do 17 rokov vybojovať bronzovú medailu a ďalšie ciele má podobne vysoko ambiciózne. Rozprávali sme s už 17-ročným rodákom z Trenčína, vzpieračom Sebastiánom Cabalom.

Povedz nám, prosím Ťa, kedy a ako si sa dostal k takému silovému športu akým je vzpieranie?

,,Vzpieraniu sa venujem od roku 2013, mal som vtedy 11 rokov. Priviedol ma k nemu súčasný reprezentačný tréner žien pán Mgr. Milan Kováč st. Keď som išiel na základnej škole po chodbe, kde práve prebiehal krúžok vzpierania, tréner Kováč ma zavolal si vzpieranie vyskúšať. A takto to začalo.”

Čo sa Ti na vzpieraní zapáčilo, že si pri ňom aj ostal?

,,Na vzpieraní sa mi páči prevedenie tohto športu, atmosféra na vrcholových súťažiach a ten pocit po zvládnutí nových osobných rekordov.”

V akej hmotnostnej a vekovej kategórii momentálne súťažíš a kedy Ťa čaká prestup do vyšších kategórií?

,,Súťažím v hmotnostnej kategórií do 73kg a do 20rokov. Tento rok prechádzam do vyššej vekovej kategórie, teda medzi juniorov do 20 rokov. Prechod do vyššej hmotnostnej kategórie je čisto na mojom tele, kedy sa rozhodne pribrať. Ďalšia hmotnostná  kategória po 73kg je do 81kg, a tu už je potrebné, aby mal pretekár aspoň tých 77 až 78kg, pričom ja mám aktuálne 74kg, a to je ešte malá tréningová hmotnosť aj na kategóriu do 73kg.”

Už dlhšie si podporovaným/zmluvným športovcom vo vrcholovom stredisku VŠC DUKLA. Ako si sa ním stal?

,,Po úspešných ME U15 v Kosove, kde som získal 2 bronzy a 1 striebro mi ponúkol hlavný tréner vzpierania vo VŠC DUKLA Rudolf Lukáč takúto možnosť, stať sa zmluvným športovcom vo VŠC DUKLA, a ja som s tým bez váhania súhlasil. Bolo to v roku 2017, keď som mal 15 rokov.”

Akou formou sa Ti dostáva podpora od VŠC DUKLA?

,,Od VŠC DUKLA sa mi dostáva podpora vo finančnej forme, oceňujem však aj využívanie regeneračnej linky vo VŠC, keďže  regenerácia je dôležitou a neodmysliteľnou časťou prípravy každého športovca. Na to, že som len zmluvný športovec, podpora je skvelá, som veľmi spokojný a vďačný.”

V rámci športovej prípravy absolvujete s celou tréningovou skupinou aj rôzne sústredenia, nielen na Slovensku. Aké sú Tvoje najobľúbenejšie destinácie a prečo?

,,Na Slovensku je to asi hotel FIS na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách kvôli výbornej strave a v zahraničí asi Uzbekistan z dôvodu, že tam máme možnosť trénovať pod vedením jedného z najlepších trénerov vzpierania na svete, s pánom Caferom Topcu z Turecka.”

Máš za sebou aj množstvo súťaží. Môžeš nám opísať, pre Teba, najsilnejšie zážitky?

,,Jeden z najsilnejších a najkrajších momentov bol, keď sa mi podarilo vytvoriť dva európske rekordy do 17 rokov a 73kg (v nadhode 160kg a v dvojboji 290kg) na minuloročných ME U20 v Bukurešti.  Podobne vnímam aj to, keď sa mi podarilo na tréningu pokoriť neoficiálny svetový rekord do 17 rokov a 73kg, čo znamená 140kg v trhu. Aj keď to bolo len na tréningu a neoficiálne, ale aj tak je to super pocit dokázať niečo, čo sa v súčasnosti možno nikomu ešte nepodarilo. Naopak, z tých negatívne silných momentov boli doteraz najťažšie minuloročné ME do 17 rokov v Izraeli. Aj keď som nakoniec získal 2 bronzové medaily v nadhode a v dvojboji, vyvíjali sa mimo mojich očakávaní. Po nie veľmi úspešnom pokuse v trhu, keď mi rozhodcovia neuznali druhý pokus kvôli maličkej chybe z dôvodu malého pohybu v lakti, sa začal boj s mojou psychikou a boj samého so sebou. Keď máte raz na niečo naprogramovanú myseľ, na nejaký konkrétny cieľ, a on vám nevychádza podľa vašich predstáv, tak málokedy sa človek dokáže preprogramovať a prispôsobiť sa novej situácii. Po neuznanom druhom pokuse v trhu na 127kg sa môj sen o medaile v trhu stratil, keďže som vedel, že na medailu bude potrebné trhnúť približne okolo 135kg. Váhovy skok 8kg v trhu na úrovni maxima je veľký risk a takmer nemožný. Nakoniec som tretím pokusom zvládol 130kg v trhu, čo stačilo len na  5. miesto. Sklamaný a s malým sebavedomím, po strate medaily v trhu, som s nechuťou išiel do nadhodu. Snažil som sa nejako premôcť, ale hlava bola stále silnejšia ako ja a ešte k tomu som si viacej veril v trhu, lebo v nadhode sa očakávala medaila okolo 160kg, ktoré som nenadhodil na tréningu už 3 týždne. Nakoniec sa začala súťaž vyvíjať v môj prospech. Po prvom pokuse v nadhode na 150kg sme zvýšili druhý pokus hneď na 160kg a súperi začali nečakane znižovať. Nakoniec stačilo na medailu v nadhode len 158kg, ktoré som zvládol úspešne už na druhý pokus a ešte som zvládol aj 160kg tretím pokusom, ktoré mi zabezpečili bronz aj v dvojboji. Zlato v nadhode mi ušlo len o 1kg a striebro bolo rovnako 160kg, no súper to vzoprel skôr.”

Ako by si teraz túto súťaž, a svoje vystupovaniev nej, hodnotil s odstupom času?

,,Teraz to vnímam z dvoch pohľadov. Z jedného pozitívneho, že som zvíťazil sám nad sebou, ako som už situáciu opísal v predošlej otázke. My sa snažíme trénovať svoju myseľ a psychiku na tieto situácie vopred, ale častokrát si to človek musí vyskúšať aj v praxi, aby sa stal voči tomu odolný. A druhý pohľad, v ktorom  je menšie sklamanie. Ja som bol pripravený vyhrať tento šampionát. Nádej tam bola aj podľa štartovej listiny, v ktorej som figuroval na druhom mieste. Natrénované som mal až moc, keďže som trénoval asi 29 týždňov v kuse, pretože 6 týždňov pred ME U17 som súťažil na ME U20, ktoré boli prednejšie z dôvodu šance získania grantovej podpory za určité umiestnenie, ktoré aj našťastie vyšlo. Tak aj preto boli ME U17 trošku iné ako podľa mojich predstáv, keďže prioritnejšie boli ME U20 a následne, po takej dlhej a náročnej príprave, akú som v živote ešte nikdy neabsolvoval, prišla únava, z ktorej som mal dlhšie problém sa dostať a pretrvávala až k spomínaným ME U17.”

Ako sa Ti darí skĺbiť štúdium s tréningovým procesom a sústredeniami?

“Som žiakom druhého ročníka na Strednej športovej škole v Trenčíne, kde študujem gymnaziálny odbor. V poslednej dobe mám trochu problém zosúladiť školu s tréningami, alebo sústredeniami, nakoľko od nového školského roka som začal trénovať v Banskej Bystrici. Fungujem na systéme  mesiac v Banskej Bystrici a týždeň doma, aby som dobehol zameškané učivo a nazbieral čo najviac známok, následne opäť do Banskej Bystrice. Niekedy je to aj na dlhšie ako na 1 mesiac. Vzhľadom na takúto situáciu a s tým, že mojou hlavnou prioritou je šport a nie škola, sa považujem za priemerného študenta. Myslím si však, že keby som bol športovec, ktorý sa športu venuje len na bežnej, amatérskej úrovni, tak by bol ten prospech určite lepší. Zatiaľ jediným aktuálnym študijným plánom je o 2 roky zmaturovať, a ak všetko pôjde ako má, už bezstarostne sa pripravovať na letné olympijské hry 2024 v Paríži. V budúcnosti by som si však určite chcel spraviť aj nejaké vyššie vzdelanie.”

Môžeš nám na záver prezradiť svoje najväčšie športové sny a ciele?

,,Môj najväčší sen je byť olympijský víťaz vo vzpieraní.”