SARAJEVO, 26. 10. 2019 – (bystricoviny.sk) – Slovenská reprezentantka v kickboxe, členka VŠC DUKLA Banská Bystrica Monika Chochlíková si úspešne počínala na 22. majstrovstvách sveta WAKO v Sarajeve. Z bosnianskej metropoly si v silnej konkurencii v najsilnejšej disciplíne K1odniesla zlato.
Monika Chochlíková z Trenčína získala zlatú medailu v K1 žien do 52 kg. Na svetovom šampionáte štartovalo celkovo 754 pretekárov z 58 krajín sveta. Medzi súťažiacimi nechýbala ani 14-členná slovenská výprava. O najväčší úspech SR sa postarala 23-ročná Chochlíková, ktorá žije a trénuje v Trenčíne. Členka Top tímu Slovenského zväzu kickboxu a Vojenského športového centra DUKLA Banská Bystrica získala titul v ringovej disciplíne K1 žien do 52 kg, keď na ceste za zlatom zdolala postupne Rumunku Monicu Balsoiouovú (3:0 na body), Xanthipi Raftopoulouovú z Grécka (KO v 2. kole), v semifinále Srbku Stašu Veicovú (3:0) a vo finále Marianu Nunezovú z Brazílie. Chochlíková ako aktuálna majsterka Európy v tejto disciplíne tak získala svoju prvú medailu zo svetového šampionátu v kickboxe.
Monika na svojom facebooku uverejnila fotku s týmto odkazom:
„Brazília zdolaná! Titul MAJSTERKY SVETA WAKO v K1 -52kg sa vezie na SLOVENSKO ?❤. VEĽKÉ ĎAKUJEM za VAŠU podporu! Ste neskutoční! Zajtra napíšem viac, teraz ešte nie som schopná vnímať.“
Majstrovstvá sveta v kickoboxe podľa pravidiel K1 organizuje asociácia WAKO, ktorá sa pokúša dostať túto športovú disciplínu na letné olympijské hry 2024 do Paríža.
Report z Majstrovstiev sveta v Sarajeve priamo od Moniky: (zverejnený na jej facebooku Monika Chochlikova – female fighter)
Nezačalo to veru moc pozitívne 
. Vo štvrtok som bola v škole v Brne, išla som na parkovisko, že už idem do Trenčína, ale zrazu mi nešlo zaradiť. Horko ťažko som sa dostala do TN, rozbiehanie na 3jke je odvtedy moje nové hobby (jednotka a dvojka sa proste zaradiť nedali). Rýchlo sme volali do servisu a oprava za 800e, odišla nám spojka. Peniaze by ani problém neboli, skôr to, že auto bolo nepojazdné a my sme mali sobotu cestovať 10 hodín do Sarajeva. Našťastie ARAVER a.s. nám podal pomocnú ruku a požičali nám auto na celý týždeň, za čo im patrí veľká vďaka.
Ale potom, to už z mojej strany bol asi najlepší šampionát. Vďaka tomu, že som v lete vyhrala Univerzitné ME o váhovku vyššie (-56kg), mala som veľmi dobre nastavenú psychiku a vedela som, že 5ty titul majsterky sveta si ujsť nenechám (1. v roku 2017 som prehrala zápas o profi titul WAKO s taliankou, 2. ten istý rok som prehrala prvý zápas na Majstrovstvách sveta WAKO, 3. 2019 mi ušiel svetový titul Enfusion. 4. a o pár mesiacov na to, som prehrala v semifinále Majstrovstiev sveta IFMA v thajskom boxe)
Ja si vždy dávam aj také bočné ciele – že čo by som chcela v zápase spraviť. No a už pred šampionátom som si povedala, že chcem dať KO strihnutým kolenom.
Prebehlo losovanie, los mi prial, dostala som do prvého zápasu Rumunku. Cieľ: knockoutovať. Bohužiaľ to sa mi nepodarilo, súperku som ale k ničomu nepustila, celý zápas som mala pod palcom ja.
Druhý zápas proti Grékyni bol pre mňa tiež v pohode. Veľmi mi sedia súperky, ktoré sa tlačia dopredu, no a táto sa doslova po mne rozbiehala. Zrazu počujem z rohu pokyn BACKFIST. A Grékyňa padla. Nebolo to ale moc pekné, akože ten backfist bol, ale bolo mi ľúto, keď súperku na chvíľu totálne vyplo, dostala krč a začala sa tam triasť. Popravde vtedy som si ten úder veľmi vyčítala a nebolo mi všetko jedno. Našťastie je OK, po zápase sa postavila, sama odkráčala. Takže nám zostávalo len sa tešiť z víťazstva. Získala som teda minimálne bronzovú medailu.
Tretí zápas a proti mne stála mladá Srbka, ktorá mala nejaké úspechy v juniorke. V zápase som sa trochu trápila, nie preto, že by som nevedela nájsť na ňu recept, ale skôr kvôli tomu, že rozhodcovia bodovali najmä jej lowkicky, ktoré som ja prerážala zadným direktom a aj keď bol výraznejší a súperka odletela, body išli na srbskú stranu. Zmenili sme trochu taktiku, a začala som robiť dlhé kombinácie, ktoré mi nazbierali body, zápas som vyhrala a postúpila som do finále.
Vo finále (4tý zápas) ma čakala Brazílčanka. Tešila som sa, lebo proti Brazílii som ešte nezápasila . Zápas bol taktiež celkom v pohode až do druhého kola, kedy som v klinči dostala celkom nevinne vyzerajúce koleno na rebrá (na chrbát) a pocítila som masakernú bolesť, a bolo asi prvýkrát v živote, kedy som cítila takú brutálnu bolesť v zápase, väčšinou všetko cítim až po, keď z tela odíde adrenalín. Bolo to zaujímavé, prvýkrát som rozmýšľala nad tým, že padnem. No ale ako táto myšlienka prišla, tak aj odišla. Nenechám si predsa kvôli bolesti ujsť titul Majsterky sveta. Zápas inak prebiehal super, vyšli mi päty z otočky, vyšlo mi naskočené koleno do hlavy, ktoré aj hlavu trafilo .
A toto bola moja cesta na Majstrovstvách sveta WAKO v K1. 4 zápasy = 4 výhry z toho 1 KO 
. KO síce nebolo skrz naskočené koleno, ale aj tak ma uspokojilo, veď koho by nie . Popravde nikdy som sa necítila tak psychicky silná ako teraz, neviem presne, čo sa vo mne odohrávalo, ale cítila som zo seba tak vysoké sebavedomie, že som vedela, že ma fakt nič nezastaví. Je to ťažké tento pocit popísať, nikdy som sa s tým nestretla, vždy som pred zápasom o sebe pochybovala, ale teraz to bolo iné. Doslova som si to užívala. Žeby som prvýkrát zažila flow?
Ďakujem môjmu Tomas Tadlanek za starostlivosť na turnaji, za prípravu, za lapy a za neskutočnú morálnu podporu. Obdivujem ťa, ako vieš aj po vlastnej prehre behom 10 minút to úplne vytesniť z hlavy a podporovať ma a fandiť mi, ako keby si vôbec nemal zápas. Vychoval si majsterku sveta, dúfam, že vieš, že toto je hlavne tvoja zásluha:).
Veľká vďaka celému Victory Gym Trenčín, kde sa spolu všetci pripravujeme a navzájom ťaháme a podporujeme. Som vám za to moc moc vďačná decká .
Nemôžem zabudnúť ani na môjho zamestnávateľa Vojenské Športové Centrum Dukla, ktorí mi tento rok (ešte pred MS) ponúkli možnosť postu vojačky, a tak od januára nastupujem na vojenský výcvik. Ďakujem, že sa o mňa brutálne staráte a poskytujete mi tie najlepšie podmienky .
Veľká vďaka patrí Slovenský Zväz Kickboxu, ktorý do mňa vložil dôveru a umožnil mi reprezentovať naše Slovensko. Ďakujem aj celej slovenskej reprezentácii za príjemné chvíle a povzbudzovanie. Samozrejme aj repre trénerovi Kurovi, mať ho v rohu, zápas je o to zábavnejší .
Ďakujem môjmu sponzorovi Zerex SK/CZ, s ktorým to ťaháme už neuveriteľné 3 roky .
Aaa ďakujem celej mojej rodinke, mamine a tatinovi za neuveriteľnú podporu, najkrajšiu tortu a zásobu Horaliek .
V neposlednom rade VEĽKÉ ĎAKUJEM patrí vám všetkým, ktorí ste mi písali, volali, kričali, povzbudzovali a verili vo mne, že sa to podarí . Nestihla som vám ešte všetkým odpísať, ale idem už na to! Ďakujem vám!
(Titulná foto: Monika Chochlíková so svojím trénerom Tomášom Tadlánekom, zdroj: fb Monika Chochlíková)
