CHODZIEDŽ 11. júna – Na jazere Miejskie v poľskom Chodzieži vyhral vodný motorista Marián Jung prvé tri rozjazdy majstrovstiev Európy a na štvrtú už ani nemusel nastúpiť. V kategórii O-700 získal svoj siedmy titul, štvrtý za sebou.
Pretekár VŠC Dukla Banská Bystrica je medailová istota svojho klubu i taliansko-nemecko-slovenského tímu Factory Racing. „Na prvý pohľad by sa zdalo, že to mohla byť nuda, keď som vyhral tri rozjazdy,“ vravel štyridsaťtriročný Jung. „Lenže dráma bola v tom, že som sa musel naučiť do začiatku pretekov jazdiť s mojím člnom, doslova ho skrotiť, pretože taliansky motor mal v určitých otáčkach ,splašené‘ kone.“ Laicky zjednodušené: Jung dostal motor, ktorý bol až príliš rýchly. „V tréningu som s tým dosť bojoval. Po meranom tréningu sme boli traja jazdci v pol sekunde, čo vyzeralo pre mojich konkurentov celkom nádejne. Lenže po tom, ako som sa skamarátil s motorom, už na mňa nemali. V tréningu som nevedel ukočírovať čln vo chvíli, keď sa medzi 12 800 až 13 000 otáčkami zjavili vo výkone splašené motorové kone. Na vode som mal pocit, že ma vystrelili ako guľu z dela nad jazero a neviem, čo mám robiť. Musel som tomu výkonu porozumieť a zmeniť nastavenie motora i vrtule. Zároveň pochopiť, ako sa správať v priebehu letovej fázy nad vodou. Počas nej je to o tom, ako sa pracuje s hydraulikou, ako sa priklápa motor. Najideálnejšie je, keď ,letím s člnom tesne nad hladinou. Keď by som dopustil príliš vysoký let, nemám šancu vrátiť to späť. Počas tréningu som mal leteckú fázu, keď som musel pristáť na hladinu po 70 až 80-metrovom skoku. Našťastie som ten skok stihol zachytiť a dopadol som na vodu ľavou prednou stranou člna. Na vode mi pri spomínanom skoku, ktorý trval síce krátko, ale mne to pripadalo ako večnosť, prebleslo hlavou, že by to mohlo pri horšom dopade dosť bolieť. Konštruktér motora mi po zvládnutom skoku hlásil do vysielačky, či mi má pripraviť druhé nohavice…“ Tréningové jazdy na jazere nad Poznaňou stačili na to, aby si Malačan Jung nielenže obliekol nové nohavice, ale aj skrotil zlé kone pod kapotou člna. V pretekoch mal na súperov, z ktorých bol najnebezpečnejší Maďar Attila Havas jazdiaci s rakúskou licenciou, náskok 3 až 4 sekundy, čo je pri rýchlosti 201 až 204 kilometrov obrovská vzdialenosť. „V súťažných jazdách mi z depa už len hlásili, aby som loď a seba celého priviezol na breh. Takže žiadne riskovanie a čln pod kontrolou bola hlavná úloha,“ dodal medailový zberateľ Jung.
