Dnes si predstavíme perspektívneho mladého karatistu Tomáša Kósu, podporovaného športovca VŠC DUKLA, ktorý ma 17 rokov a pochádza z Komárna, kde aj objavil karate. V tomto období ho akurát čaká prechod zo súťažnej kategórie juniori nad 76kg do kategórie U21 do 84kg.
,,Karate sa venujem od svojich 6 rokov. Dostali ma k nemu rodičia, pretože tvrdili, že v dnešnom svete je dôležité vedieť nejaké bojové umenie a vedieť sa v prípade potreby ubrániť. Trénovať som začal v Komárne pod trénerom Petrom Máťom. Neskôr som prešiel do karate klubu v Kolárove, kde ma trénoval tréner Tibor Kiss, a ked som išiel na strednú školu, prišiel som do Nitry, kde už trénujem 3 roky po vedením Klaudia Farmadína v klube Farmex Nitra.”
Momentálne prechádzaš do vyššej súťažnej kategórie. Čo bude táto zmena pre Teba znamenať?
,,Prestup do vyššej kategórie bude určite znamenať väčšiu konkurenciu, či už doma alebo v zahraničí, takže budem musieť ešte tvrdšie na sebe makať, aby som sa dostal medzi tých najlepších.”
Už dlhšie si podporovaným/zmluvným športovcom vo vrcholovom stredisku VŠC DUKLA. Ako si sa ním stal?
,,Zmluvným športovcom VŠC DUKLA BB som sa stal pred 3 rokmi, keď tréner Klaudio Farmadín zostavil 10 členný tím nádejných karatistov na OH v Tokiu 2020, do ktorého ma zaradil. VŠC mi veľmi pomáha, hlavne po finančnej stránke, aby som sa mohol zúčastniť rôznych súťaží a sústredení, napríklad v Japonsku, ktoré mi dalo veľmi veľa do prípravy a aj vďaka týmto sústredeniam som mohol získať dobré výsledky.”
Ako sa Ti darí skĺbiť štúdium a dlhodobejšie pobyty na sústredeniach a pretekoch?
,,Navštevujem Športove gymnázium v Nitre, kde mám individuálny študijný plán, vďaka ktorému som ospravedlnený z mnohých hodín, ktoré strávim na tréningu, sústredeniach alebo súťažiach. Keď však mám čas, chodím si dopísať písomky a raz za polrok mám komisionálne skúšky. Celkovo si mylím, že som dobrý študent a prospech mám skvelý. Budúci rok maturujem a dúfam, ze všetko prebehne v poriadku. Následne sa teda budem musiet rozhodnúť kam by som išiel na vysokú školu. Momentálne uvažujem nad policajnou akadémiou, no ešte nie som úplne rozhodnutý.”
Aké najväčšie súťaže Ťa čakajú v tejto sezóne a aké sú Tvoje ciele v nich?
,,V tejto sezóne ma čaká veľmi veľa súťaží, no mojím hlavným cieľom je získať medailu na majstrovstvách sveta a stáť na stupni víťazov. Mojím celkovo najväčším snom je stať sa olympijským víťazom, ale na to musím ešte veľmi veľa na sebe pracovať, aby sa to mohlo stať skutočnosťou. V najbližšej dobe ma čaká veľká súťaž – Svetový pohár v Chorvátsku na začiatku júla.”
Máš za sebou množstvo súťaží a sústredení. Môžeš nám opísať, pre Teba, najsilnejšie zážitky?
,,Môj najväčší zážitok, ktorý mi najviac utkvel v pamäti je z minulého roka z Majstrovstiev Európy v Rusku, kde som získal striebornú medailu. Je to jeden z mojich najkrajších momentov, keď som v semifinále, hneď na začiatku, prehrával 3:0 a celá slovenská výprava mi začala kričať a podporovať ma z tribúny. Vtedy som začal postupne znižovať skóre a na konci zápasu, keď boli 2 sekundy do konca, som otočil zápas na 4:3 v môj prospech. Týmto som postúpil do finále a všetci z tribúny mi tlieskali a tešili sa so mnou. Na druhej strane, mojou najťažšou súťažou bola jednoznačne mládežnícka olympiáda, kde som súťažil vlastne ako jediný Slovak a celé Slovensko sa spoliehalo na mňa, že donesiem medailu. Ja som ich nechcel sklamať a myslím si, že aj kvôli tomuto stresu mi tá súťaž nevyšla. Veľmi to ľutujem, pretože to možno bola moja posledná olympiáda a nabudúce sa mi už nemusí podariť dostať sa na takýto vrcholový turnaj, ktorý je vlastne snom každého športovca. Aj napriek tomuto neúspechu som však vo svetovom rankingu vo svojej váhovej a vekovej kategórii na prvom mieste. Naposledy som sa zúčastnil svetového pohára na Cypre, ktorý bol dôležitý aby som sa na prvom mieste udržal. Bola to vlastne moja posledná juniorská súťaž, kde sa mi podarilo získať striebornú medailu, čím som si udržal prvé miesto v rankingu s ešte väčším náskokom.
Z jedného hľadiska som veľmi štastný, že som úspešne ukončil moju juniorskú kariéru, ale na druhej strane ľutujem finále, pretože som na súpera mal a mohol som vyhrať. Prehral som až na rozhodnutie rozhodcov z hľadiska aktivity, keďže zápas skončil remízou 1:1. Možno, keby som bol o niečo viac odvážnejší, zápas mohol skončit v prospech mňa. Uvidíme, čo prinesie prechod do vyššej kategórie. Verím, že sa mi bude dariť ešte viac, ako doteraz.”
My budeme Tomášovi držať palce, aby sa mu splnil jeho najväčší sen – olympijské zlato.
