Športová gymnastika
Prví športoví gymnasti prišli do Banskej Bystrice zo ŽTU (Ženijné technické učilište) z Bratislavy v roku 1969. Prvým trénerom bol Vladimír Kovačič a po ňom Valentín Cap. K prvým „náraďovcom“ radíme aj Juraja Knieža, ktorý bol neskôr predsedom Čs. zväzu ŠG a v novom režime člen predstavenstva spoločnosti, zaoberajúcou sa kulturistikou a fitness. V roku 1974, v rámci reorganizácie, boli do Banskej Bystrice prevelení pretekári z Dukly Praha, ktorí prenikli ako prví do čs. reprezentácie. Spolu s Hájkom, Hudecom, Kolářom, Mudříkom, Netušilom, Pavlů, Petrželom a Večeřom bol posilou aj tréner Ferdinand Daniš (rodák z Lučenca – Opatovej), bývalý trojnásobný olympijský finalista (OH 1952, 1956, 1960). Neskôr k nim pribudli z reprezentantov Kadlec, Kovář, Hron, Stanovský a Miloslav Netušil. Skôr než prešiel na trénerky post, štartoval na svojich tretích OH (predtým ako člen Dukly Praha na OH 1968 a 1972). Ako člen VŠC Dukla obsadil 5. miesto na bradlách na olympijských hrách v Montreale roku 1976.
Ďalšiu garnitúru Dukly tvorili s českými gymnastami aj slovenskí, keď k domácim odchovancom trénera Adama Bellu Rudolfovi Babiakovi (OH 1980), Alojzovi Drexlerovi a Vladimírovi Brummerovi pribudli Pavol Janíček zo Žiliny, či bratislavčania Leonard Kornoš (náhradník na OH 1980), Koloman Hianik a ďalší. Práve oni s Dušanom Hilbertom, Miroslavom Kučeříkom (OH 1980) a Arnoldom Bugárom (OH 1992) patrili k posledným špičkovým gymnastom Dukly pred zánikom (1989). Tu je potrebné vyzdvihnúť okrem spomenutých trénerov aj prácu Milana Supeka (tiež medzinárodného rozhodcu najvyššej triedy) a Andreja Zachara.
Gymnastika ukončila činnosť v Dukle v roku 1989, no v posledných rokoch sme mali úspešného gymnastu Samuela Piaseckého. Na majstrovstvách Európy v roku 2011 skončil na 12. mieste vo viacboji. Zúčastnil sa olympijských hier v Londýne, kde skončil na 11. mieste na bradlách.
OLYMPIJSKÉ HRY
Miloslav NETUŠIL – 1976, Rudolf BABIAK – 1980, Samuel PIASECKÝ – 2012
Zjazd na divokej vode
Renomé a sila slovenského zjazdu na divokej vode, prítomnosť tohto odvetvia kanoistiky vo svetovej špičke, na tom má popri Žiline, zásluhu aj Dukla Banská Bystrica. Zjazd na divokej vode zastrešuje AŠK, resp. VŠC od 1. novembra 1995. Odvtedy prispeli siedmi zjazdári do medailovej pokladnice ziskom 38 medailí z majstrovstiev sveta a Európy. Pritom treba skonštatovať, že na rozdiel od vodného slalomu nepatria zjazdári medzi olympijské športy. Na uvedenej jedinečnej bilancii sa podieľali prakticky dve lode a štyria pretekári. Ide o dve dvojkanoe. Pochádzajú zo Žiliny, kde sa grupovali najlepšie slovenské i svetové „deblkanoe“. Ďalšie dve lode súťažili pod hlavičkou Dukly a spolu s nimi tvorili častokrát úspešné hliadky.
Extratriedou sú Ján Šutek so Štefanom Gregom. Doteraz získali 13 medailí, z ktorých sú 2 zlaté, 7 strieborných a 4 bronzové. Dvojkanoe súrodencov tvorili ako „háčik“ mladší Ľuboš Šoška a „zadák“ starší Peter Šoška, obaja rodáci zo Žiliny. Ich trénerom bol Jozef Šoška. Pred vstupom do Dukly sa stali juniorskými majstrami sveta v zjazde (1994) a boli tretí na MS v hliadkach v slalome (1996). Bratské dvojkanoe jazdilo teda aj slalom, v ktorom reprezentovalo aj na OH 1996 v Atlante. Štyria spomenutí s Matúšom Valom, Jaroslavom Slúčikom a Matúšom Kunhartom sa podieľali na zisku štrnástich medailí z MS (z toho šesť bolo zlatých) a na jedenástich medailách z ME (z toho šesť zlatých). Zjazd na divokej vode ukončil činnosť vo VŠC Dukla v roku 2014.