Lešť 6.-8. november 2017 – (duklacycling.eu) – V spolupráci s Centrom výcviku Lešť už po tretíkrát organizovalo Vojenské športové centrum Dukla vojenský výcvik pre svojich športovcov. V prvom roku sa ho zúčastnili elitní športovci z rôznych športov (Kuzminová, Martikán a ďalší), vlani ho absolvovala v dvojdennke mladučká zostava mládežníkov, medzi ktorými nechýbal cyklista Juraj Bellan. Na jeseň roku 2017 sa ho zúčastnil celý cyklistický tím Dukly Banská Bystrica, vrátane lídrov Patrika Tybora a nováčika v tíme Mareka Čaneckého. CV Lešť permanentne pripravuje predovšetkým bojové jednotky armády a polície SR, ale aj iných armád NATO.
„Okamžite, ako som sa dozvedel, že Vojenské športové centrum znovu uvažuje o spolupráci s Lešťou, som zareagoval na ponuku a žiadal o výcvik pre kompletný tím cyklistov. Mnohí tréneri iných športov nereagovali tak promptne, viacmenej sme diskutovali o roku 2018. Podobný teambuildingový program na jeseň absolvujú mnohé iné cestné profitímy, napr. na Lešti sa v minulosti predstavil tím Quickstep s hviezdami Cavendishom a Boonenom, podobné kempy mal v minulosti i Riisov CSC. Mal som ho v pláne i ja, no v domácich podmienkach chaty na Králikoch. Akonáhle sa ponúkla Lešť, brali sme ju všetkými desiatimi. Veľmi ďakujem veliteľovi akcie kpt. Karolovi Džalajovi, ktorý dokázal promptne vybaviť v spolupráci s vedením Centra výcviku Lešť trojdňový kurz ešte tento rok, v podstate za tri týždne. Keďže nechcem len vodu kázať a víno piť, rozhodol som sa obsolvovať celý program s chalanmi. Tvoríme aj počas sezóny jeden tím, nevidím dôvod, prečo by som sa nemal plaziť, behať, či pochodovať s nimi, aj keď niektoré disciplíny ma boleli oveľa viac ako mladých chalanov,“ opísal začiatky nápadu, na naše pomery nie úplne tradičného kempu, športový riaditeľ kontinentálneho tímu Martin Fraňo.
Prvý deň si cyklisti vyskúšali streľbu zo samopalu v stoji, streľbu z pištole na papierové i kovové padajúce terče. Súčasťou prvého dňa bol večerný pochod, kde slabšie družstvo nieslo obľúbenú drevenú „kladu“. Vedúci výcviku, vojak so skúsenosťami z misií v elitných jednotkách a skvelý vytrvalostný triatlonista kpt. Karol Džalaj rozdelil cyklistov na dva tímy. Keďže výcviku sa nezúčastnili Taragel s Haringom, ktorí majú svoje vrcholy sezóny, tím doplnil do dvanástky v Dukle končiaci Jozef Palčák a tréner Martin Fraňo. Šestica družstva „Alfa“ v zložení Čanecký, Varhaňovský, Meliš, Vlčák, Oros a Palčák zvíťazila v kombinovanej súťaži v streľbe, takže prvý trest, dvojhodinové nosenie päťdesiatkilovej klady, si vychutnala šestica družstva „Bravo“ – Tybor, Mahďar, Bellan, Cully, Foltán a Fraňo. V noci sa striedali dvojičky pri strážení budovy pred nepriateľom. Aj keď si vchod dobre zabarikádovali a po hodine a pol sa vzorne menili, strážili a nespali, útoku nezabránili. Komando zaútočilo počas stráženia Tybora a Čaneckého. Hoci tí vzdorovali statočne, vojaci ich znehybnili a spútali. Úlohu postrehnúť včas nepriateľa však splnili.
„Bol to pre mňa šok. Vojaci vtrhli do budovy za streľby a hádzania cvičných granátov a dymovníc v rádoch sekúnd. Bol to tréningový nočný prepad. Paťo Tybor však reagoval okamžite, snažil sa útočníkov hrdinsky zastaviť, predsa, je vojak, desiatnik, má nejaké skúsenosti. No podali si nás oboch veľmi rýchlo. Bol to naozaj zážitok, keď zrazu za dvadsať sekúnd ležíte spútaní na zemi na chodbe o pol tretej v noci,“ opísala netradičný zážitok nová posila Marek Čanecký.
Pre desiatnika Tybora bol výcvik na Lešti akýmsi „rozjazdením“ pred štvortýždňovým kurzom čatára, na ktorý nastupuje už nasledujúci pondelok do Martina. Práve Tybor ukázal, že je vojakom, celý výcvik absolvoval v maskáčoch a aj keď často odpykával trest za družstvo, aj vo výcviku ukázal príkladnú odolnosť a vytrvalosť.
Druhý deň čakal na cyklistov najskôr teoretický a neskôr praktický kurz topografie v teréne za použitia mapy, kompasu. Doplnený o núdzové zakladanie ohňa na rýchlosť za pomoci kresadla, trávy, konárikov. Poobede sa družstvo „Bravo“ pri svojom presune dočkalo ďalšieho prepadu v lese, kde všetkých spútalo komando, na hlavy nasadilo kukly a prevážalo autom nevedno kam. Dvojici Cully a Fraňo sa podarilo uvoľniť ruky, dať dole kukly a snažila sa uniknúť z auta cez kufor. Únoscovia však zareagovali rýchlo, po pár buchnátoch oboch pevnejšie spútali, nasadili kukly a celý tím si za trest oddrepoval, odbrušákoval do zlyhania.
„Tento druhý prepad už bol iný. Neprekvapil nás ako ten v noci, navyše spoznali sme hlas jedného z inštruktorov streľby. Zaobchádzali s nami nie úplne surovo, dalo sa to zvládnuť. No viem si predstaviť, kebyže sa táto situácia uskutoční naozaj, asi by mal každý plné gate okamžite. Bol to dobrý zážitok, aj keď únos nás stál oveľa dlhšie šlapanie-putovanie výcvikovým priestorom na večeru,“ opísal druhý deň Ján Andrej Cully.
Po večeri si po prvýkrát vychutnal nosenie záťaže tím Alfa, za nedodržanie pokynov presunu, čím sa vyhli prepadu. Chvíľu sa zahrali na záchranárov a nosili svojho kolegu na nosítkach cestou na skromné ubytovanie. „Pre cyklistu, ktorý má predsa len slabé ruky, je nosenie záťaže v podobe 70 kilového človeka na nosítkach, po pár minútach ťažšie, ako nejaký beh, či túra. Vojaci s plnou poľnou to naozaj pri podobných situáciach nemajú ľahké,“ povedal mladučký Jakub Varhaňovský, čerstvý člen tímu.
Počas noci nasledovalo tradičné stráženie budovy, no všetky stráže útočníka zaregistrovali včas, a silným pískaním píšťalky zastavili prípadný prepad. V tomto naozaj nik nesklamal a počas celej noci strážil priestor každý zodpovedne s hliadkami pri vchode aj pred budovou.
Tretí, záverečný deň, sa niesol v réžii horolezectva a zlaňovania. Doobedie cyklisti venovali lezeniu ferraty za pomoci vlastného istenia. Pre mnohých bolo lezenie najťažšou časťou výcviku, najmä niektoré silovejšie úseky vyžadujúce silné ruky, prechod po visiacom železnom lane a pod. Išlo najmä o prekonanie strachu z výšok, ktorý bol u mnohých na prvý pohľad zrejmý. No kvalitné vedenie výcviku ukázalo na všetkých chalanoch okamžité zlepšenie a prekonanie mnohých psychických bariér. Súčasťou bolo i zlaňovanie skaly, či zlaňovanie z makety vrtuľníka.
„Necítil som sa nejako komfortne vo výške, no zvládol som to. Bola to naozaj zaujímavá trojdenka. Veľa som sa naučil, získal veľmi veľa nových skúseností. Bol to super začiatok nového zloženia tímu. Spoznali sme sa naživo v teréne, pri činnosti. Som veľmi spokojný,“ zhodnotil netradičné sústredenie Marek Čanecký.
Ukončením výcviku bola súťaž oboch družstiev pred televíznymi kamerami, kde na prekážkovej dráhe začínali zlaňovaním z vrtuľníka, plazením pod virtuálnou paľbou a dymovnicami, brodením jazera s nosítkami, na ktorých sa nachádzal „zranený“ kamarát, a záverečným behom s drevenou kladou. Tentokrát súťaž vyhrali skúsenejší chalani družstva Brava. Záverečné rozhovory s novinármi ukončili toto unikátne pripravovanie a upevňovanie kolektívu v imitovaných bojových podmienkach výcviku.
„Každý na záver bral tú súťaž veľmi zodpovedne. V cieli striekal „laktát“ aj z očí. Studenú vodu v jazere som ani necítil. Bol to parádny súťažný záver výcviku. Vďaka vedeniu VŠC Dukla, kpt. Džalajovi, či vedeniu výcvikového priestoru Lešť, že sme dostali takúto príležitosť. Už teraz sa teším na budúci rok,“ povedal o kempe skúsený Martin Mahďar.
„Výcvik na naučenie sa nových vecí, pracovanie pod záťažou a stmelenie kolektívu sa vydaril. Už teraz dohadujeme podobnú akciu na záver budúcej sezóny, kde ešte vo výcviku viac pritvrdíme. Všetkým sa tento zážitok veľmi páčil, aj keď ľahký nebol. Cyklistika nie je však ľahký šport, cyklisti sú naučení na bolesť, aj keď tu sa jednalo o iný typ pohybu a záťaže. Cvičenie splnilo svoj účel a ďalej pokračujeme v príprave. Patrik Tybor nastupuje do vojenského kurzu čatára, dobre sa tu rozcvičil a rozchodil kanady,“ zhodnotil na záver vojensko-cyklistickú akciu Martin Fraňo.