(ČO ARCHÍV DAL) – Do sieňe slávy nám v roku 2020 pribudol brigádny generál vo výslužbe Imrich Gibala *1920 pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Ďakujeme za jeho zásluhy medzi ktoré patrí vybudovanie terajšieho VŠC DUKLA jeho velením AS Dukla Banská Bystrica v rokoch 1968 – 1972
Narodil sa 31. 10. 1920 v Hriňovej, v početnej roľníckej rodine, mal 8 súrodencov. Väčšinu detstva prežil na slovensko-maďarskom pohraničí, hlavne v obci Čierny Potok, ktorú spolu s jeho rodinou vytvorilo 10 rodín a ich statky. Štúdium na gymnáziu v Rimavskej sobote musel prerušiť kvôli okupácii južného pohraničia. Po polroku ilegálne prešiel štátnu hranicu, ubytoval sa u príbuzných v Hriňovej a dokončil gymnázium v Tisovci, kde v roku 1941 zmaturoval.
Po škole nastúpil na základnú vojenskú službu do Levoče. Vo februári 1942 bol povolaný na front k zaisťovaciemu pluku do Bieloruska. Po pol roku sa na vlastnú žiadosť vrátil na Slovensko a začal študovať na Vojenskej akadémii v Bratislave. V roku 1944 bol v hodnosti poručík pechoty pridelený 3. pešiemu pluku do Zvolena. Tým bol hneď vyslaný na rôzne miesta, kde sa podieľal na budovaní opevnených guľometných hniezd. Po strete s Nemcami a odzbrojení jeho divízie sa opäť vracia do Zvolena, kde je menovaný veliteľom zmobilizovanej roty a je vyslaný do Výcvikového strediska Kynceľová – Selce – Nemce. Tu zložil prísahu 1. Čs. armády na Slovensku. Bol priamym účastníkom Slovenského národného povstania. V septembri 1944 ako veliteľ roty 1. československej armády sa zúčastnil obranných bojov o obce v okolí Zvolena. O mesiac neskôr bol ťažko zranený (zasiahlo ho až 43 črepín).
Po skončení 2. svetovej vojny bol prijatý do Československej brannej moci ako dôstojník z povolania. Tým začala jeho 35 ročná služba v čs. ozbrojených silách. Pôsobil v rôznych útvaroch prevažne spojenými s výcvikom a telovýchovou. Vyštudoval Inštitút telesnej výchovy a športu na Karlovej univerzite v Prahe a neskôr na Komenského univerzite v Bratislave. Vo Vyškove ako náčelník Katedry telesnej výchovy a športu vyučoval aj súčasného Náčelníka generálneho štábu – generála Bulíka. Z Vyškova na Morave ho menovací dekrét v roku 1968 zaviedol späť do dejiska SNP a to ako veliteľa Armádneho strediska Dukla do Banskej Bystrice. Svoju aktívnu službu ukončil v roku 1976 v hodnosti plukovník. V roku 2006 (31. augusta) bol vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky do hodnosti brigádny generál. Spolu mu bolo udelených 37 rôznych vyznamenaní. Väčšinu venoval Múzeum SNP v Banskej Bystrici.
Po vojenskej kariére sa venoval publikačnej činnosti, vyučoval cudzie jazyky a doteraz je aktívny v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov.
Profesionálna vojenská kariéra:
1. 11. 1945 do 28. 2.1946 kurz náčelníkov telesnej prípravy v Prahe
1. 3. 1946 – 31. 1. 1951 náčelník telesnej prípravy 10. pešej divízie v Košiciach
1. 2. 1951 – 31. 1. 1961 náčelník telesnej prípravy 2. vojenského okruhu v Trenčíne, počas toho diaľkovo vyštudoval Inštitút telesnej výchovy a športu na Karlovej univerzite a na Komenského univerzite v Bratislave
1. 2. 1961 – 31. 12. 1967 náčelník katedry telesnej výchovy a športu na Vyššom voj. učilišti vo Vyškove
1. 1. 1968 – 31. 10. 1972 veliteľ Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica
1. 11. 1972 – 31. 7. 1976 náčelník katedry telesnej výchovy a športu na Vysokej vojenskej škole vo Vyškove
Po vojenskej kariére:
1. 9. 1976 – 30. 6. 1981 Odborný asistent na katedre brannej výchovy PF v Banskej Bystrici
1. 7. 1981 – 31. 12. 1988 recepčný v Rekreačnom stredisku v Kováčovej
1991 – 1992 externe vyučoval nemčinu a angličtinu na SOU spojov v Banskej Bystrici
1993 – 1994 vyučoval angličtinu v jazykovom kurze Školiaceho strediska OZ Ss RT Banská Bystrica
1994 – 1997 vyučoval angličtinu pracovníkov firmy SINPO v Banskej Bystrici
1997 – 1998 externe vyučoval angličtinu na SOU spojov v Banskej Bystrici
Publikačná činnosť:
– autobiografia v próze (2002)
– autobiografia v poézii „V rytme pochodovej piesne prebiehal život môj“ (2003)
– zbierky básni: „Plody neskorej jesene“ (2003), „Oči slzami zarosené“ (2003), „Memento na obete fašizmu v SNP“ (2004)
– trilógia básní „SNP – plod veľkej lásky, veľkej nenávisti“ (2006)
Vyznamenania prezidentom ČSR za bojové zásluhy:
– Československý vojnový kríž 1939 (1947)
– Čs. vojenskú medailu za zásluhy 1.stupňa (1947)
– Medailu za zásluhy o obranu vlasti (1955)
– -Rád červenej hviezdy (1969)
– pamätné medaile k okrúhlym výročiam SNP
Spomienky na boje:
„Našou úlohou bolo útokom zmocniť sa okrajov pohoria Vtáčnik, zmocniť sa obce Jánova Lehota, Kosorín a prehradiť smer postupu Nemcov Handlová – Žiar nad Hronom. Po splnení tejto úlohy, bola naša rota presunutá do priestoru Hondruša – Sándrik, kde sme vystriedali brániace sa jednotky trnavskej posádky. Týždeň sa naša rota bránila v okopoch pri Sandriku a odrážala útoky Nemcov v smere na Banskú Štiavnicu. Keď sa Nemcom podarilo vytlačiť naše povstalecké jednotky od Žiaru nad Hronom a útočili v smere od Zvolena, dostali sme rozkaz zamínovať cestu Sandrik – Banská Štiavnica a urýchlene sa presunúť k Hronskej Dúbrave a zaujať tam obranu. V noci z 9. na 10. októbra 1944 budovala naša rota obranu pri Hronskej Dúbrave, aby sme zastavili nemecký postup na Zvolen a protiútokom sme späť dobili Žiar nad Hronom. Dňa 10. 10. 1944 Nemci nasadili do útoku nové sily a za silnej delostreleckej, mínometnej a leteckej podpory sa pokúšali prelomiť našu obranu. V tomto boji som bol ťažko ranený, keď ma mína zasiahla priamo v okope, z ktorého som strieľal a riadil boj. Po obviazaní hlavy a trupu, behom v hustej mínometnej paľbe som došiel na práporné obväzisko v Budči, z ktorého ma sanitkou dopravili do zvolenskej a hneď potom do bansko-bystrickej nemocnice. Tu skonštatovali, že moje zranenie si vyžiada dlhodobejšie liečenie, preto som bol transportovaný do Ľvova, kde som sa liečil do februára 1945. V lekárskej správe bolo uvedené: por. Imrich Gibala bol ranený v boji pri obrane ZSSR, v ktorom utrpel ťažké poranenia hrude s prelomením kľúčnej kosti, prelomenie dolnej čeľuste a stratu ľavého oka – schopný týlovej služby v zápolí. Po zranení som prevzal velenie 2. pešej roty 1. práporu v Levoči.“
Pre jeho zásluhy pre VŠC DUKLA sme osadili spomienkový kameň pri vstupe do hlavnej budovy VŠC DUKLA v Banskej Bystrici.
Do Siene slávy Dukla bol zaradený v roku 2020 pri príležitosti 100. výročia narodenia.
(foto: Ján Miškovič)
