BRATISLAVA, 7. 10. 2019 – (Miloslav Šebela/sport.sme.sk) – Machyniakovci sú biatlonová rodina. Otec Ľubomír bol dlhoročným slovenským reprezentantom. Štartoval aj na olympiáde v Nagane. Po skončení kariéry pri športe ostal ako funkcionár a tréner. K biatlonu priviedol aj dve dcéry – Veroniku a Júliu, ktoré spočiatku aj trénoval.
„Nad iným športom som v podstate ani neuvažovala. Otec športoval aj po skončení kariéry a trénoval aj ostatné deti od nás z dediny. Navyše, Osrblie, kde je biatlonový areál, máme za rohom,“ vraví. Veronika Machyniaková bola doteraz členkou juniorskej reprezentácie a dosahovala sľubné výsledky. Vlani si na svetovom juniorskom šampionáte v individuálnych pretekoch vybojovala jedenástu priečku. Tento rok jej však juniorský šampionát v Osrblí nevyšiel podľa očakávaní. Najlepšie skončila na 22. priečke vo vytrvalostných pretekoch. „Túžila som po lepších výsledkoch. Viac sa mi darilo po majstrovstvách na juniorskom IBU Cupe v Sjusjöne. Veľmi dobre som sa tam cítila na lyžiach,“ spomína biatlonistka. V šprinte tam bola dvakrát na 15. priečke.
Jej silnou stránkou je to, na čom mnohí pretekári pohoria – streľba. „Zamilovala som si tento šport, lebo je nevyspytateľný. Na strelnici sa za pár sekúnd môže všetko zmeniť. Mňa však streľba vždy bavila a celkom sa mi v nej darilo,“ hovorí Machyniaková. Na strelnici vraj obľubuje náročné podmienky a celkom dobre strieľa aj keď je veterno. “Raz mi otec povedal – hocikto vie pretekať vo výborných podmienkach a vyhrať, ale v ťažkých to dokáže len málokto. Vtedy treba používať hlavu a vyťažiť z toho.”
Naopak, zatiaľ naberá stratu na súperky v bežeckej časti. „Snažím sa na tom neustále pracovať,“ vraví. V minulosti sa pripravovala pod vedením Jána Šuleja. V tejto sezóne ju trénuje Lukáš Daubner. Prípravu na túto sezónu odštartovala v júli v talianskom Livigne a neskôr v nemeckom Oberhofe. V októbri sa spolu so seniorskou reprezentáciou už pripravovala v Ramsau. Štart sezóny sa blíži. Pre Machyniakovú bude prelomová. Už nebude súperiť s juniorkami.
V IBU Cupe, čo bol v minulosti Európsky pohár, už absolvovala viac ako dvadsať štartov. V tejto sezóne už naskočí aj do Svetového pohára. „Pred pár dňami mi to oznámil tréner. Bola som veľmi šťastná. Na druhej strane pociťujem aj stres, pretože je to zodpovednosť,“ vraví 22-ročná reprezentantka.
Slovensko má vo Svetovom pohári štyri miestenky pre mužov aj pre ženy. Pred pár dňami však Anastasia Kuzmina oznámila ukončenie kariéry. Machyniaková si v závere uplynulej sezóny vyjazdila právo vo Svetovom pohári nastúpiť. „Zatiaľ by som mala štartovať v prvých dvoch kolách, teda v Östersunde a v Hochfilzene,“ naznačuje členka VŠC DUKLA Banská Bystrica. Na oboch podujatiach sú na programe aj súťaže štafiet. Ženské kvarteto by tak prvý raz po viac ako dvoch rokoch malo nastúpiť v novom zložení. Machyniaková doplní Teréziu Poliakovú a sestry Paulínu a Ivonu Fialkové. „Či sa na to teším? Jasné. Štartovať vo Svetovom pohári je snom každého biatlonistu,“ vraví.
Pred prvou sezónou nemá veľké ciele ani očakávania. Jej letnú prípravu poznačil zápal šľachy. Liečba trvala dva mesiace. „Dlho ma to trápilo a bolo to nepríjemné. Tréning sme museli plátať, pretože som nemohla behať ani na kolieskových lyžiach. Cvičila som aspoň s hornou polovicou tela, chodila som často do posilňovne,“ približuje.
„Celkovo si nedávam méty, pretože pretekár je z toho v strese alebo nešťastný, keď sa mu nedarí. Snažím sa podávať najlepšie výkony a mať z biatlonu radosť,” dodáva. S odchodom trojnásobnej olympijskej víťazky Kuzminovej slovenský biatlon stráca pretekárku svetovej úrovne. Nahradiť ju bude veľmi náročné. Machyniakovú čaká prvá seniorská sezóna.
S Nasťou nemala príležitosť trénovať ani súťažiť. „Nepoznáme sa osobne, pretože trénovala so svojím tímom. Párkrát sme sa stretli a vždy mala veľký úsmev na tvári. Išla z nej obrovská srdečnosť,“ hovorí Machyniaková.
Biatlonová sezóna odštartuje Svetovým pohárom v Östersunde 30. novembra.
(titulná foto: Veronika Machyniaková, zdroj: sport.sme.sk)