Anastasija Kuzmina oznámila definitívny koniec športovej kariéry

BRATISLAVA, 2. 10. 2019 – (SITA) – Trojnásobná olympijská víťazka, majsterka sveta a držiteľka troch malých krištáľových glóbusov biatlonistka Anastasija Kuzmina definitívne končí kariéru. Poslednú bonusovú sezónu v individuálnych disciplínach vo Svetovom pohári už má za sebou a počas nastávajúceho súťažného ročníka 2019/2020 sa napokon rozhodla nevypomôcť slovenskej ženskej štafete. Informovala o tom v stredu predpoludním na tlačovej konferencii Slovenského zväzu biatlonu (SZB) v Bratislave.

“Prišiel čas, aby som urobila jedno z najväčších rozhodnutí v živote – končím svoju športovú kariéru,” povedala so slzami v očiach Kuzmina. “Viem, že mnoho fanúšikov po mojom vyhlásení o konci individuálnej kariéry zostalo sklamaných. Chcela som im dať nádej, že ešte ma uvidia. Vnímala som to ako správnu cestu, ako odísť. Teraz je však koniec,” dodala 35-ročná rodáčka z ruského mesta Ťumeňa. A.Kuzmina reprezentovala Slovensko od decembra 2008. Pod Tatry sa rozhodla odísť spolu s manželom Danielom Kuzminom po narodení syna Jeliseja.

Už v apríli tohto roku avizovala, že absolvuje letnú prípravu aj viaceré preteky v letnom biatlone. Pri jej rozhodovaní o konci športovej kariéry v individuálnych disciplínach zavážila aj rodina. Začiatkom októbra prišla správa o definitívnom konci.

“Isto mi dlhšie potrvá, kým sa ustálim a nájdem si svoje dlhodobé zaradenie. Teraz mám krátkodobejšie výzvy. Konečne sa stanem mamou na plný úväzok. Pevne verím, že moje rozhodnutie nezmení nikoho pohľad na biatlon a budete mu ďalej fandiť,” hovorila so stiahnutým hrdlom Kuzmina a pokračovala: “Ďakujem za dôveru a možnosť reprezentovať túto krajinu.”

Anastasija Kuzmina skončila športovú kariéru na vrchole. V ročníku 2018/2019 skompletizovala zlatom z rýchlostných pretekov medailovú zbierku z majstrovstiev sveta, pýšiť sa môže tromi zlatými a tromi striebornými medailami zo zimných olympijských hier a v ostatnom súťažnom ročníku obhájila malý krištáľový glóbus z vlaňajšej sezóny v jej najsilnejšej disciplíne – šprinte.

Vo Svetovom pohári vyhrala spolu 18 pretekov, až desať z nich bolo v šprinte. Na pódium sa celkovo postavila v SP 39-krát. “Tréning ma stále baví a napĺňa, no pretekové tempá už pre mňa boli veľkou záťažou. Nebola som schopná dostatočne zregenerovať. Som osoba, ktorá sa ku každému výkonu stavia veľmi zodpovedne. Vždy chcem zo seba vydať maximum,” konštatovala Kuzmina. Odteraz chce byť nielen mamou na plný úväzok, no plánuje sa podieľať aj na rôznych projektoch v slovenskom športe. Zostáva tiež zamestnankyňou VŠC DUKLA Banská Bystrica.

V apríli tvrdila, že jej ďalšia účasť v ženských štafetách bude závisieť aj od toho, či sa Ivona Fialková rozhodne pokračovať v kariére. Ani ona totiž nevylúčila nečakane skorý koniec. Ivona Fialková síce pokračuje, no Kuzminová sa rozhodla skončiť. “Táto chvíľa isto dojala mnohých. Ja som rád, že som mal šancu pracovať s takouto športovkyňou,” reagoval na Kuzminovej rozhodnutie bývalý viceprezident Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU) Ivor Lehoťan, ktorý stále pracuje v exekutíve IBU.

“Končí veľká osobnosť biatlonu aj celkovo športu. Dala do toho všetko, preto bola taká úspešná. Jej rozhodnutie sa rodilo dlhší čas, neprišlo to zo dňa na deň. Bolo to plánované. Ona ešte uvažovala o výpomoci v štafetách, ale ak by sa dostala v tréningoch do formy, potom sa by sa mohla postaviť aj do individuálnych pretekov a to už nechcela. Ja osobne som si myslel, že skončí. Podpísalo sa pod to viacero faktorov, ktoré prichádzajú s vekom, v jej prípade ešte aj rodina, keďže je mamou dvoch detí. My sme spolu trávili počas kariéry dosť času, lebo sme boli istý čas aj tréningoví sparingpartneri. Verím, že Nasťa zostane nadlho motiváciou pre ostatných športovcov,” uviedol bronzový medailista zo ZOH 2010 a aktuálne viceprezident Slovenského zväzu biatlonu Pavol Hurajt pre SITA. A práve vo Vancouveri 2010 spolu s ním brala cenné kovy aj Kuzmina – zlato v šprinte a striebro v stíhačke.

 

Celé vyhlásenie Nasti na jej sociálnych sieťach:

,,Dnes práve nastal čas, aby som sa vyjadrila k môjmu ďalšiemu pôsobeniu v biatlonovej reprezentácii.
Po zimných olympijských hrách v Pjong Changu prišli prvé úvahy typu, čo ešte vo svojej športovej kariére chcem dokázať a hlavné prečo a pre koho. Keďže som na tretej olympiáde po sebe dokázala získať zlatú medailu, bolo pre mňa veľkým úspechom a radosťou, že som aj po tretí krát sa vedela úspešne pripraviť a namotivovať k tomu, aby som dosiahla svoje maximum.
V tomto období som predpokladala, že je čas, kedy by som mala skončiť a odísť. Pretože ako vieme, je umením odísť v pravú chvíľu.
Na základe spoločného rozhodnutia s Danielom a našimi deťmi som prehodnotila všetky za a proti a aj napriek tomu, že už som pociťovala, že treba sa plnohodnotne venovať svojej rodine, hlavne svojim deťom som stále mala potrebu pomôcť našej reprezentácií pôsobením priamo v tíme. Chcela som na záver svojej športovej kariéry ukázať to ako trénujem, ako sa pripravujem na sezónu. Zároveň som našla pre seba ešte pár nesplnených cieľov , čo ako všetci viete bolo mojich netrafených 20 terčov z 20tich a samozrejme chýbajúci titul Majsterky sveta v biatlone.
Nakoniec z toho bola sezóna, v ktorej som zažila krásne a skvelé momenty a v konečnom dôsledku to bola pre všetkých, ktorí so mnou spolupracovali , bonusová sezóna, v ktorej som si splnila svoje športové sny. Táto sezóna ma presvedčila, že aj napriek tomu, že svoje individuálne ciele v biatlone som naplnila, stále mám silu a chuť nato, že budem právoplatnou členkou štafety a pomôžem k tomu, aby ženská štafeta prinášala radosť z dobrých umiestnení.
Viem, že mnoho fanúšikov po mojom vyhlásení o ukončení individuálnej športovej kariéry bolo sklamaných. Tým, že by som bola členkou štafety, chcela som im dať nádej, že ma na pretekoch ešte uvidia. Sama som predpokladala, že je to správne rozhodnutie, a ten príjemnejší spôsob ako odísť z vrcholového športu.
Od uplynulej sezóny prešlo šesť mesiacov, a ja som počas nich postupne začala chápať, že okrem rodinných dôvodov, prichádzajú aj ďalšie skutočnosti. Bolo jasné, že tréningová záťaž je pre mňa znesiteľná, ale pretekové tempo v tréningoch, a následky po pretekoch samotných sú pre moje telo veľkou záťažou, a nie som schopná dostatočne sa zregenerovať. Postupne som cítila, že zdravotné problémy sa nabaľujú, a nie som schopná ich vyriešiť za krátku dobu, ako to bolo v predchádzajúcich sezónach.
Ako ma poznáte, ja som osoba, ktorá sa k pretekom, a ku každému jednému športovému výkonu stavia zodpovedne, a pri postavení sa na štart chcem vždy vydať maximálny výkon tak, aby som štafete pomohla k dobrému výsledku, a nie ho svojou účasťou zmárnila.
Biatlonu som sa venovala posledných dvadsať rokov, čo je viac, ako polovica môjho života. Počas nich som zažila napätie i veľa krásnych pozitívnych okamihov. Celé toto obdobie som pracovala na plné obrátky, aby som si splnila nielen svoje sny, ale potešila aj všetkých priaznivcov športu a hlavne biatlonu. Verím, že som to dokázala a dúfam, cítite to tak aj Vy.
Šport ako taký je pre mňa ako droga. Športovať, trénovať a zažívať to športové napätie počas pretekov, ale aj zodpovednosť za výkon, či pocit, že každý deň na sebe pracujem tak, aby som na ďalší deň bola lepšia ako dnes…. to všetko mi bude chýbať.
Napriek tomu prišiel čas, aby som urobila jedno zo svojich najväčších rozhodnutí v živote, a oznámila Vám, že ukončujem svoju aktívnu športovú kariéru.
Teraz určite prídu otázky, ako ja sama vidím svoju budúcnosť.
Cítim to tak, že stále chcem pôsobiť v športe a chcem byť súčasťou športového života na Slovensku. Chcem byť aj naďalej človekom, ktorý svojou účasťou a svojimi názormi pomôže k rozvoju športu na Slovensku, a budem aj naďalej propagátorom zdravého životného štýlu. Svoju rolu vidím v tom, že dokážem motivovať veľa ľudí, hlavne mládež a deti k tomu, aby sa viac hýbali a venovali športovým aktivitám. Všetci vieme, že je to problémom súčasnej doby a musíme si uvedomiť, že správna propagácia môže zachrániť ďalšie generácie.
Momentálne som zapojená do projektov pod záštitou Slovenského olympijskeho a športového výboru.
Ako zamestnankyňa Vojenského športového centra DUKLA Banská Bystrica v ďalšom období by som rada pomáhala pri plnení úloh, ktoré sú kladené na VŠC v rámci zabezpečenia športovej prípravy vo VŠC zaradených športovcov a propagacii MO SR a Ozbrojených síl SR.
Verím, že aj so Slovenským zväzom biatlonu nájdeme spoločnú cestu, a budem nápomocná pri rozvoji slovenského biatlonu v budúcnosti.
Som ambasádorkou Európskeho Olympíjskeho Festivalu Mládeže ,ktorý sa uskutočni v roku 2021 v Banskej Bystrici. Tu vidím sama veľký potenciál v tom, že dokážem svojou prítomnosťou pomôcť k výbornému zorganizovaniu tejto celosvetovej športovej akcie mládeže.
Určite mi potrvá dlhšie, pokým sa ustálim a nájdem si svoje dlhodobé zaradenie sa. Preto aj v tomto období mám len krátkodobé výzvy, aby som našla v tejto novej etape svojho života , nové ciele a smer, ktorým pôjdem ďalej. Konečne prichádza obdobie, kedy sa stanem mamou na plný úväzok a svojej rodine dokážem venovať toľko času ako je potrebné.
Pevne verím, že aj napriek tejto správe , aj naďalej ostanete priaznivcami biatlonu. Budete tými pravými fanúšikmi, ktorí podporia našich športovcov pri úspechoch a pádoch, lebo to všetko patrí k športu.
Dnes, po 11 rokoch, považujem za dôležité poďakovať sa Slovenskej republike za dôveru a možnosť reprezentovať tento štát.
Ministerstvám obrany, školstva, vnútra, zahraničných vecí SR, SOŠV, VŠC DUKLA BB, SZB a všetkým mojím sponzorom a partnerom za podporu a spoluprácu počas celej mojej športovej kariéry.
Celému môjmu realizačnému tímu, kolegom a kolegyniam z biatlonového družstva, mojím najbližším priateľom a kamarátom a mojej rodine, ktorí pri mne stáli v dobrom aj v zlom a Vám, priaznivcom a fanúšikom biatlonu, hovorím veľké ĎAKUJEM.
Vaša Nasťa.”

 

(titulná foto zdroj: sport.pravda.sk)