BRATISLAVA, 23. 2. 2018 – (SITA) – Zimné olympijské hry v juhokórejskom
Pjongčangu vrcholia, všetky tri doterajšie slovenské medaily z nich už sú doma: držiteľka jednej zlatej a dvoch strieborných z biatlonových súťaží Anastasia Kuzminová cestovala 27 hodín, v rámci záverečnej etapy z viedenského Schwechatu do Banskej Bystrice sa zastavila v Bratislave. “Radosť sa mieša s únavou. Ďakujem za krásne privítanie aj všetky gratulácie, už však ledva rozprávam, organizmus sa nedá oklamať,” povedala držiteľka celkovej zbierky 3-3-0 zo ZOH Kuzminová na brífingu.
“Neviem sa dočkať príchodu domov, hoci sa to udeje v pokročilých večerných hodinách, Jelisej a Olivia už budú spať. Boli sme s deťmi na diaľku v kontakte každý deň toho odlúčenia… S výnimkou povinností, ktoré sa nedajú obísť, strávim najbližších niekoľko dní s rodinou, ale zároveň predsa len už musím myslieť aj na prípravu na záverečné tri kolá Svetového pohára,” upozornila 33-ročná rodáčka z ruského Ťumeňa.
Kuzminová figuruje na druhej pozícii v bojoch o veľký glóbus za Fínkou Kaisou Mäkäräinenovou a je líderkou hodnotenia rýchlostných aj stíhacích pretekov: “Výsledky z Pjongčangu sú pred tým marcovým finišom povzbudivé, len škoda, že sa nerátajú do seriálu. Aj v tomto je ´olympiáda´ výnimočná. Je však priaznivým signálom, že bežecky som napriek rastúcej vyčerpanosti počas ZOH stále bola jednotkou. Zažívam životnú sezónu a teší ma, že to potvrdili aj výsledky na tom najvýznamnejšom podujatí.”
Športovkyňa roka 2010 a 2014 v SR odmietla prezradiť, či sa už čoskoro rozlúči so súťažným dianím: “Podľa mňa teraz nie je správny čas na takúto otázku.” Kuzminová bez ohľadu na svoj verdikt upriamila pozornosť na pokračovateľky – kolegyne z reprezentácie: “Musím všetky baby pochváliť za podiel na veľmi peknom piatom mieste našej štafety. Som veľmi rada, že Paulína Fialková sa po tej nepríjemnej situácii z mixu vzchopila. Neskutočne ma potešilo aj to, že Terézia Poliaková predviedla svoj najlepší výkon práve v tej štafete. Všetkých príjemne prekvapila, podržala nás a Ivona Fialková na poslednom úseku takisto išla nádherne.”
Kuzminová získala zlato v pretekoch s hromadným štartom po sklamaní v úvodnom šprinte a druhých priečkach zo stíhačky aj individuálu: “Keď som stála na tom druhom stupienku a pozerala som sa na vlajky, hovorila som si, aké by bolo krásne, ak by tá naša vystúpala až na vrchol. Sen sa mi splnil, ba dokonca som vďaka náskoku mohla s ňou ísť záverečné metre už priamo na trati ´mass-štartu´. Pred ceremoniálom som si opakovala: ´Nasťa, len sa nerozplač, len sa nerozplač!´ To sa však nedalo… Viete, medaily sú cenné, ale mňa najviac teší, že môžem prinášať ľuďom pozitívne emócie.”
Kuzminová v Ázii znova naplno precítila význam tímovej roboty: “Uvedomila som si, aké dôležité je veriť si a spoľahnúť sa na kvalitu práce celého zázemia. Úspechy sú vizitkou náš všetkých, bez kolektívu by tie medaily neboli. Keď človek dlhodobo tvrdo maká, vzťahuje sa to aj na jeho tím. Už len preň sa nesmiete nechať ovládnuť negativizmom, keď niečo nevyjde: z každého mínusu treba urobiť plus.”