FUTBAL
Prvými športovcami – vojakmi v Banskej Bystrici boli ešte pred vznikom strediska futbalisti. Bolo to 1. júla 1965, keď prišla do mesta pod Urpínom prvá jedenástka. Dukla nadviazala na bohatú futbalovú tradíciu v meste, veď tu prvý zápas hrali už v roku 1893 a prvý klub BSC, založený v roku 1900, mal aj futbal. Po ňom prišla Slávia, ŠK, Červená hviezda a Partizán. Za skutočnú predchodkyňu po vojenskej linke možno považovať PDA (1953), DA (1954) a VTJ Dukla (1956). Napokon dokázali futbalisti v nových formách vrcholového vojenského športu najviac.
Prvú vojenskú futbalovú rotu pod vedením trénera Viliama Kováčika tvorili hráči: Bálent, Friedl, Golha, Grman, Gulda, Hnízdo, John, Kaclík, Klimeš, Kováčik, Krištofík, Palaga, Šalamon, Škorupa, Šporka, Štolfa, Trkovský, Urban a Žarnovký. Rok 1968 bol rokom prvej veľkej eufórie, keď sa cez divíziu a II. celoštátnu ligu prebojovala futbalová Dukla v tretej sezóne do I. ligy. Ešte v tom istom roku, práve spomedzi zverencov úspešného trénera Arnošta Hložeka, bol na OH do Mexika nominovaný druhý olympionik Dukly Ladislav Petráš.
Futbal 1968
Na Štadióne SNP na Štiavničkách sa najvyššia súťaž hrala iba rok. Návrat do nej sa podaril až roku 1977, o čo sa postaral kolektív pod vedením trénerov Jána Škripka a Oldřicha Břízu. Prvoligové kopačky vojaci obúvali do roku 1982, kedy zostúpili. Tretí comeback s trénerom Jozefom Adamcom bol trvalejší (1983-1992). Po štvrtý raz zostúpili v poslednom roku ČSFR. Od 1. júla 1993 sa futbal stal príspevkovou organizáciou mimo AŠK. Samostatný FK Dukla píše novú kapitolu histórie v samostatnej Slovenskej republike.
Najvyššou medzinárodnou súťažou s účasťou Dukly bol Pohár UEFA. Pri premiére v roku 1984 bola vyradená bundesligovou Borussiou Mönchengladbach (2:3, 1:4). Pri druhom štarte v tejto súťaži v roku 2004 už nebol futbal v štruktúre AŠK. K ďalším úspechom možno zaradiť prvenstvo Dukly v Marlboro cupe v Maďarsku (1983), v Dunhil Inter City cupe v malajzijskom Kuala Lumpur (1986) a prvenstvo v skupine Interpohára (1991). Z domácich vrcholov je pamiatka v klubovej vitríne v podobe Slovenského pohára (1981), pričom treba pripomenúť aj dve účasti vo finále (1970 a 1984). Dukla bola viacnásobným víťazom putovného Pohára Slovenského národného povstania, najstaršieho futbalového turnaja na území Slovenska, poriadaného v B. Bystrici od roku 1945. Z mládežníckych kolektívov boli majstrami ČSFR dorastenci Dukly (1989) aj žiaci (1985), majstrami Slovenska dorastenci (1988, 1989) aj žiaci (1984, 1985). Členmi reprezentačného mužstva dorastu ČSFR, ktoré získalo titul majstra Európy v roku 1990 boli Marek Penksa a Maroš Matejka.
Tréneri futbalu v neustále cirkulujúcom kádri hráčov vo vojenských zložkách to mali zložité. Preto si popri uvedených tréneroch A. Hložekovi, J. Škripkovi, O. Břízovi a J. Adamcovi (hral na MS 1962 a 1970) zaslúžia pripomenúť aj ďalší tréneri Bohumil Musil, František Cerman, Dušan Čikel, Karol Ďurina, Pavol Hudcovský, Juraj Lakota, Anton Hrušecký, Anton Dragúň, Stanislav Jarábek (hral na OH 1968), Anton Jánoš, Stanislav Seman (hral na OH, MS, ME), Pavol Michalík, Ján Ilavský, Peter Benedik, Igor Novák. Pod ich vedením hrali a zdokonaľovali svoj kumšt viacerí kvalitní futbalisti. Najlepší z nich obliekli reprezentačný dres, iní získali angažmán v zahraničí. Najvyššie stojí vo futbalovej Dukle František Kunzo, člen zlatého olympijského mužstva ČSSR roku 1980 v Moskve.
OH 1980
Do galérie najväčších postáv možno zaradiť aj tých futbalistov, ktorí prešli banskobystrickou Duklou a mimo nej získali najväčšie úspechy svojej kariéry. V tejto hierarchii treba uviesť mená: Milan Albrecht (1. miesto ME do 23 rokov – 1972), Peter Fieber (MS 1990), Ladislav Jurkemik (3. miesto ME 1980, 1. miesto ME 1976, MS 1982), Dušan Keketi (1. miesto ME do 23 rokov – 1972, 3. miesto ME 1980), Ján Kocian (MS 1990), Miroslav Kráľ(OH 1968), Ladislav Kuna (MS 1970, futbalista ČCSR 1969), Marián Masný (1. miesto ME 1976, 3. miesto ME 1980, MS 1982), Pavol Michalík (1. miesto ME 1976), Anton Ondruš (1. miesto ME 1976, 3. miesto ME 1980), Ladislav Petráš (OH 1968, MS 1970), Jaroslav Pollák (1. miesto ME 1976, MS 1970, 3. miesto ME 1980), Ján Pivarník (MS 1970, 1. miesto ME 1976, futbalista ČSSR 1974), Stanislav Seman (1. miesto OH 1980, 3. miesto ME 1980, MS 1982). V Dukle hral aj predseda Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély, neskorší tréneri reprezentácie Slovenska Ladislav Petráš, Ladislav Jurkemik a Ján Kocian a ďalší boli trénermi iných výberov.
OLYMPIJSKÉ HRY
Ladislav PETRÁŠ – 1968, František KUNZO – 1980
| ZLATO | STRIEBRO | BRONZ | ||
| Olympijské hry | 1 | 1 | ||
| Majstrovstvá Európy juniorov | 1 | 1 | ||
| SPOLU | 2 | 2 |
| OLYMPIJSKÉ HRY | |||
| 1980
Moskva |
1. miesto | František KUNZO | |
| MAJSTROVSTVÁ EURÓPY JUNIOROV | |||
| 1990
Erfurt |
1. miesto | Marek PENKSA
Maroš MATEJKA |
|
HOKEJ
Najpopulárnejší šport Dukly hokej zaznamenal rapídny vzostup, keď hokejisti prišli z Opavy do Trenčína v roku 1956. Prvé mužstvo pod hlavičkou Dukly začalo hrať v Slovenskej národnej hokejovej lige od sezóny 1963/1964. Jeho prvými trénermi boli L. Čiháček a Z. Chaloupka. V armádnom stredisku začali hokejisti v roku 1969. Pamätníci spomínajú nielen na pokusy o postup zo SNHL do najvyššej súťaže, ale tí zasvätení spomínajú aj na ukončenie pôvodnej Dukly v roku 1993. Do uvedeného letopočtu sa stali hokejisti jedným zo životodarných prameňov slovenského hokeja, ba i kanadsko-americkej NHL.
DUKLA Trenčín 1972
Hokej DUKLA Trenčín
Na dobrých trénerov mali hokejisti Dukly šťastie už od počiatku, kedy sa VTJ Dukla pretransformovala z výkonnostného na vrcholový šport. Na trénerov E. Macoszeka a S. Mottla nadviazali v roku 1975 J. Walter a K. Svojše, ktorí doviedli mužstvo po prvý raz do I. ligy v roku 1977. „Malá“ Dukla z Trenčína sa tak vyrovnala „veľkej“ Dukle z Jihlavy, kde prednostne rukovali najlepší hráči. Po menej úspešnom období dvojice na striedačke R. Potsch – K. Svojše opäť do najvyššej súťaže doviedla Duklu iná dvojica B. Šajban – J. Černický (ktorého striedal J. Bruk) v roku 1983.
Tri roky práce trénerov J. Waltera a O. Výboha začali druhým miestom na Zimnej spartakiáde spriatelených armád v Minsku (vo finále podľahla Dukla CSKA Moskva) a vyvrcholilo druhým miestom v I. lige a prvými reprezentantmi. Boli nimi Oto Haščák, Vladimír Růžička a Radim Raděvič na zimných OH 1988 v Calgary, naviac O. Haščák bol prvým medailistom z MS rokov 1989 (Štokholm( a 1990 (Bern a Fribourg). K vrcholu začalo cestu trénerske duo J. Šupler – F. Hossa v roku 1990. Po druhom mieste dosiahli so zverencami v roku 1992 prvý majstrovský titul. Posledné hokejové zlaté medaily i pohár majstra ČSFR pred rozdelením republiky dosiahli hokejisti naposledy v pôvodnej Dukle. V tom pamätnom roku sa Róbert Švehla podieľal na zimných OH v Albertville na zisku bronzových medailí. Od 1. júla 1993 je samostatná Dukla mimo AŠK a teda i mimo bilancie súčasného VŠC.
Hokej DUKLA Trenčín 1992
K hrdosti Dukly Trenčín však nepochybne patria odchovanci alebo hráči, ktorí obliekali istý čas jej dres a neskôr hrali na OH či MS alebo sa stali hráčmi najväčších profesionálnych klubov NHL. Takých hráčov je 11 Slovákov: Zdeno Cíger (OH 1998, NHL), Pavol Demitra (OH 1998, 2002, 2006, NHL), Marián Gáborík (OH 2002, 2006, NHL), Marcel Hossa (OH 2006, NHL), Marián Hossa (OH 2002, 2006, NHL), Zdeno Chára (OH 2002, 2006, NHL), Zigmund Pálffy (OH 1994, 1998, 2002, NHL), Róbert Petrovický (OH 1994, 1998, 2002, NHL), Ľubomír Sekeráš (OH 1994, 1998, NHL), Miroslav Šatan (OH 1994, 1998, 2002, 2006, NHL), Róbert Švehla (OH 1994, 1998, 2002, NHL) a 3 Česi Ivan Hlinka, Jiří Hrdina a Vladimír Růžička.
Olympionikmi okrem už uvedených boli z bývalých hráčov Dukly ešte: Jozef Daňo (1994, 1998), Eduard Hartmann (1994), Oto Haščák (1988, 1994, 1998), Branislav Jánoš (1994, 1998), Ľubomír Kolník (1994, 1998), Roman Kontšek (1994, 1998), Richard Lintner (2002), Stanislav Medřík (1994), Igor Murín (1998), Ján Pardavý (1998, 2002), Marián Smerčiak (1994). Z českých hokejistov boli olympionikmi: Josef Beránek (1998), Ivan Hlinka (1972,1976, Jiří Hrdina (1984), Tomáš Jelínek (1992), Karel Lang (1980), Pavel Richter (1984), Vladimír Růžička (1984, 1988, 1998). O zisk doteraz jediného titulu majstrov sveta v Göteborgu roku 2002 sa z bývalých hráčov Dukly postarali spolu s asistentom trénera Ernestom Bokrošom hráči: Radoslav Hecl, Miroslav Hlinka, Richard Lintner, Zigmund Pálffy, Róbert Petrovický a Miroslav Šatan. Z bývalých hráčov Dukly sa neskôr trénermi reprezentačných celkov Slovenska stali: Ernest Bokroš, Zdeno Cíger, Dušan Gregor, František Hossa, Miroslav Miklošovič, Branislav Šajban, Ján Šimčík, Július Šupler, Jaroslav Walter a Dušan Žiška (21.5.1949-17.6.2002). Napokon ešte prehľad hokejistov – olympionikov v čase štartu na OH členov Dukly:
OLYMPIJSKÉ HRY
Oto HAŠČÁK – 1988, Radim RADEVIČ – 1988, Vladimír RUŽIČKA – 1988, Róbert ŠVEHLA – 1992
ZLATO |
STRIEBRO |
BRONZ |
||
Olympijské hry |
1 | 1 | ||
Majstrovstvá sveta |
2 | 2 | ||
| Majstrovstvá sveta juniorov | 1 | 1 | ||
SPOLU |
1 | 3 |
4 |
| OLYMPIJSKÉ HRY | |||
| 1992
Albertville |
3. miesto | Róbert ŠVEHLA | |
| MAJSTROVSTVÁ SVETA | |||
| 1989
Štokholm |
3. miesto | Oto HAŠČÁK | |
| 1990
Bern |
3. miesto | Oto HAŠČÁK | |
| MAJSTROVSTVÁ SVETA juniorov | |||
| 1979
Karlstad |
2. miesto | František ČERNÝ
Vlastimil VAJČNER |
|
foto : archív VŠC DUKLA
