Celý september biatlonistka Jana Gereková poriadne netrénovala. Bránilo jej v tom boľavé koleno. Stále ho nemá v poriadku – aj keď sme ju aktuálne zastihli na sústredení pod ľadovcom Dachstein. Na dvere pritom klope nová sezóna a tridsiatnička Gereková by mala byť v kvalifikačnej zime na ZOH 2018 jedna z opôr ženskej reprezentácie.
● Jana, ako sa momentálne cítite?
„Celý september som bola doma a snažila som sa vyriešiť si problémy s kolenom, ktoré ma trápia. Lenže nepodarilo sa mi to na sto percent. Rozhodla som sa však napriek tomu zaťažiť ho. Od pondelka lyžujem na ľadovci Dachstein. V kolene je zrejme zápal a stále ma bolí. Nie je to úplne hrozné, ale obmedzuje ma to. Vlečie sa to od augustových majstrovstiev sveta na kolieskových lyžiach v Estónsku. Do kolena mi pichali aj kolagénové injekcie, ale zatiaľ to nemá stopercentný účinok.“
● O operácii, nedajbože, nebola reč?
„Operáciu sme zatiaľ neriešili. Po návrate z Ramsau koncom októbra však chcem ísť na magnetickú rezonanciu, aby sa presne vedelo, o čo ide. Momentálne idem zo dňa na deň. Ani v Ramsau si neplánujem tréningové bloky, ale behám podľa pocitov – ako sa mi dá. Na lyžiach je to celkom dobre. Uvidíme, ako sa bude koleno správať po záťaži. Máme k dispozícii fyzioterapeuta Sama Králika. Cvičím s ním. V príprave však mám dosť veľký sklz.“
● Neklesáte však, dúfame, na duchu?
„Ale nie, ja som optimistka.“
● Myslíte však aktuálne skôr na to, aby ste boli v poriadku, ako na prvé preteky zimy na konci novembra?
„Presne tak. Zatiaľ je to tak.“
● Medzitým ste sa stali minulú sobotu viceprezidentkou pre športovcov v novom prezídiu Slovenského zväzu biatlonu. S akými ambíciami vstupujete na funkcionársku dráhu?
„Je to pre mňa novinka v biatlone. Chcem združiť športovcov a vyzvať ich k aktivite, aby sme sa podieľali na rozvoji biatlonu u nás. Verím, že sa nám to podarí a spolu s prezídiom vymyslíme niečo, čo nás trochu posunie.“
● Bolo to na vás, biatlonistoch, koho delegujete do zväzového prezídia. Ako ste sa zhodli na vašom mene?
„Nemalo to presne plánované kroky. Vedeli sme, že máme takú možnosť, ktorú nám dáva nový zákon o športe a chceli sme do toho ísť. Sprvu sme však nevedeli, ako tú agendu viesť. Aktivizovala som teda športovcov, nech povedia, koho vybrať do tejto pozície v prezídiu. Väčšina navrhovala mňa, a tak som sa toho chytila. Zozbierala som päťdesiat potrebných podpisov športovcov. Najprv som bola za to, aby sme našli vhodného kandidáta, ktorý by nás v prezídiu zastupoval a je častejšie prítomný na Slovensku. Tým však, že veľa kolegov navrhovalo mňa, som si povedala, že idem do toho.“
● Vy už máte skúsenosti z komisie športovcov Slovenského olympijského výboru, už ste v nej druhé štvorročné obdobie. Čo je pre vás športovcov prioritne potrebné v biatlone? „Pomaly sa dostávam do obrazu, v akých podmienkach náš zväz funguje. Je ľahko povedať, čo chceme my športovci, ale ťažšie získať také podmienky, aké si predstavujeme. Budem sa snažiť prehĺbiť kontakt medzi športovcami a funkcionármi. Uvedomujem si, že pozícia zväzu je náročná a nebude to ľahké. Budeme musieť dať hlavy dokopy a pomôcť biatlonu všeobecne, nielen skupine reprezentantov.“
● Do nového prezídia sa dostali traja bývalí reprezentanti a vy ako štvrtá, ešte aktívna. Beriete to ako vašu výhodu?
„Ono to asi tak má byť. Veď kto iný má pomáhať biatlonu, ak nie práve biatlonisti?“
