Pre tento diel “Mladých a úspešných” sme položili základné zoznamovacie otázky ďalšiemu úspešnému dukláckemu džudistovi, mladému banskobystričanovi Benjamínovi Maťašeje.
Benjamín je ako 16-ročný v dorasteneckej kategórii, v ktorej bude súťažiť ešte dva roky. Momentálne súťaží v hmotnostnej skupine do 90kg. Keďže prechod do vyššej kategórie je ešte relatívne ďaleko, sústredí sa len na aktuálnu sezónu.
Odkedy sa Bejnamín venuje džudu, ako sa k nemu dostal, aké sú jeho najväčšie športové sny a na ďalšie otázky nám odpovedal v nasledujúcom rozhovore, ktorý sme uskutočnili prostredníctvom emailu počas jeho sústredenia v Gruzínsku.
,,Džudu sa venujem asi od roku 2010, teda približne od svojich 7 rokov. Rodičia ma na judo prihlásili hlavne preto, lebo ako malý som mal nesmierne veľa energie a potreboval som sa hýbať. Zo začiatku ma to však až tak nebavilo a vymýšľal som s hokejom a futbalom. Vtedy zaúradovali rodičia. Vraj džudo je pre mňa ten najlepší šport a dva športy naraz naplno robiť nemôžem. Teraz som im za to vďačný. V konečnom dôsledku to, že som to vtedy nevzdal, je to najlepšie čo som urobil, pretože teraz je džudo celý môj život. Trénovať som začal v klube JK Dukla Banská Bystrica ( teraz ŠK Dukla BB) pri trénerovi Jánovi Gregorovi. Klubu som ostal verný doteraz. Minulý rok som sa stal podporovaným športovcom VŠC DUKLA, bolo to rok po tom, ako som obsadil 9.miesto na Majstrovstvách Európy dorastencov v Sarajeve.”
Aké je to pre Teba zvládať plnohodnotne školu a šport?
,,Momentálne navštevujem Strednú Športovú Školu v Banskej Bystrici kde som v prvom ročníku tzv. športového gymnázia. Nie je ľahké zladiť plnohodnotne školu a zároveň sa naplno venovať športu. Uvedomujem si, že športové štastie je vrtkavé a môže sa zo dňa na deň zmeniť, preto je dôležité mať aj „zadné vrátka“. Denne, často aj dvojfázovo, trénujem, veľa cestujeme na turnaje a dlhodobejšie sústredenia do zahraničia. Napriek tomu sa snažím vymeškané učivo dobiehať ako sa len dá. Verím, že to zvládam celkom fajn, kedže mám super učiteľov, ktorí sa mi sanžia vychádzať v ústrety a pomáhať mi, za čo im veľmi ďakujem. Takisto mám ochotných spolužiakov, ktorí mi radi pomôžu keď v škole veľa chýbam.”
Máš aj ďalšie študijné plány po gymnáziu?
,,V budúcnosti by som chcel určite pokračovať v štúdiu na vysokej škole, no ešte nie som úplne rozhodnutý pre žiadnu konkrétnu. Do úvahy prichádza aj trénerstvo, nakoľko džudu chcem venovať celý svoj život.”
Aké sú teda Tvoje najväčšie ciele a sny v športovej kariére?
,,Mojím cieľom a snom je, asi ako u každého zapáleného športovca, reprezentovať krajinu na olympíjskych hrách. Niektorí sa možno uspokoja iba s účasťou na olympiáde, no ja ju chcem vyhrať a zažiť ten pocit stáť na stupni pre víťazov. Samozrejme, je to cesta náročná, ale toto je môj najväčší sen do ktorého dám všetko. Sústrediť sa však musím na to, čo je teraz. Na tento rok som si dal tri najvyššie ciele, a to stať sa Majstrom sveta, Majstrom Európy a vyhrať olympijský festival mládeže (EYOF) v Baku. Teraz si môžete myslieť, že čo to je za prehnane sebavedomého chlapca, ale tak to nieje, ja som si len premenil svoje sny na ciele, do ktorých hodlám dať všetko čo vo mne je a urobiť z nich skutočnosť.
Pomáha Ti pri napĺňaní Tvojich snov aj VŠC DUKLA, ktorého si členom ako podporovaný športovec? Akou formou sa Ti táto podpora dostáva?
,,To, že mám podporu od VŠC DUKLA si vážim, pretože mi to uľahčuje účasť na zahraničných sústredeniach, ktoré sú pre zdokonaľovanie nevyhnutné. S hrdosťou nosím jednotné duklácke športové oblečenie. V neposlednom rade k významnej podpore patrí tiež možnosť využívať špičkovo vybavené regeneračné centrum, pretože táto časť športovej prípravy je rovnako nevyhnutná.”
Keď spomínaš sústredenia a momentálne sa na jednom nachádzaš – v Gruzínsku, máš medzi destináciami, v ktorých sa pripravujete, svoju najobľúbenejšiu?
,,Práve Gruzínsko je moja obľúbená destinácia na trénovanie. Je tu parádny sparring s kvalitnými pretekármi, a tiež je tu výborné jedlo a pekná príroda. V budúcnosti chcem navštíviť kolísku džuda v Japonsku. Ale ako sa hovorí, všade dobre – doma najlepšie, čiže najradšej trénujem v našej bystrickej Dukle, kde sú síce priestory džudo haly veľmi stiesnené, ale aj tak to tam mám rád. Všetci veríme, že sa to časom vylepší.”
Z takýchto sústredení, ale aj súťaží, musíš mať veľké množstvo zaujímavých zážitkov. Utkvel Ti niektorý z nich v pamäti špciálne?
,,Veľmi rád spomínam na moje prvé majtrovstvá Európy dorastencov v Sarajeve, kde som sa dostal hneď v prvý rok medzi dorastencami. Na súťaži sa mi síce nepodarilo vybojovať medailu, iba 9.miesto, ale aj z toho som bol veľmi rád, lebo to bol dovtedy môj najväčší úspech. Dobrá skúsenosť a motivácia. Okrem toho mám úžasné spomienky nielen na samotnú súťaž, ale aj na mesto, jedlo, atmosféru, kamarátov a som veľmi rád, že som mal možnosť tam byť.”
V nedávnom čase sa Ti podarilo vybojovať niekoľko medailí, ako by si s odstupom času tieto turnaje hodnotil?
,,Áno, tento rok som štartoval na piatich Európskych dorastenenckých pohároch a na troch z nich sa mi podarilo vybojovať medaily. V ruskej Tule to bola moja prvá medaila z takéhoto „áčkového“ podujatia, kde som získal bronz. V rumunskom Cluji som vybojoval striebro. Na poslednom turnaji v poľskom Bielsko – Biala som si trúfal doplniť zbierku o zlato, ale víťazné ťaženie mi prekazil Gruzínsky reprezentant, ktorý nakoniec aj vyhral to zlato. Týmito úspechmi som sa kvalifikoval na MS, ME, EYOF. Každý z týchto turnajov bol iný a mal niečo do seba. Pred každým z nich som sa cítil v skvelej forme a na súperov som si veril. Ešte to nevyšlo na zlato, ale ide to dobrým smerom a cítim, že na týchto vrcholných podujatiach by to mohlo vyjsť aj na ten najvzácnejší kov.”
Posledné slová na záver rozhovoru?
,,Rád by som využil tento priestor a chcel by som sa poďakovať mojim trénerom, ktorí ma od malička vedú, ale aj mojej rodine, ktorá ma neskutočne podporuje a samozrejme všetkým, ktorí mi držia palce a tešia sa z mojich úspechov so mnou.”
