BRATISLAVA 18. 12. 2018 – (SITA) – Slovenskí plavci si nevybojovali ani jednu semifinálovú či finálovú účasť na majstrovstvách sveta 2018 (11. – 16. decembra) v krátkom bazéne v čínskom Chang-čou. V tábore reprezentácie SR s týmto výsledkom nie sú spokojní. Svetový šampionát ukázal, že slovenská elita má problém udržať krok s tou svetovou.
“Hodnotím to nie príliš pozitívne. Vždy sme sa vracali s nejakým semifinále či finále. Keď sa na to pozerám spätne, svetová špička sa posunula významným spôsobom. Časy sa výrazne zlepšili. Tomášovi Klobučníkovi chýbala na postup do finále sekunda, pričom sme si mysleli, že jeho čas bude stačiť. Čaká nás veľa práce. Do budúcnosti sa budeme snažiť, aby sme semifinálových a finálových pozícii mali čo najviac,” povedal manažér reprezentácie SR Vladimír Železník.
Jedným z najhorúcejších slovenských želiezok v ohni bol dlhoročný víťaz ankety o najlepšieho plavca roka SR Richard Nagy. Na 400 m polohové preteky bol k postupu blízko, napokon skončil deviaty. Na prienik medzi elitnú osmičku mu chýbala necelá sekunda. “Nie som veľmi spokojný, na druhej strane je to o dve či tri sekundy rýchlejšie ako vlani. Verím teda, že som konečne znovu na dobrej ceste. Prvýkrát som letel takto ďaleko na východ. Vyskúšal som si, čo so mnou spraví let a bolo to celkom v poriadku. Smerom k OH v Tokiu, aspoň po tejto stránke, to bolo vyhovujúce,” uviedol Nagy s prihliadnutím na olympijský vrchol v roku 2020. “Je najvyšší čas začať trénovať. Teším sa na ďalšiu sezónu a verím, že bude úspešnejšia,” dodal účastník OH 2016 v Riu de Janeiro.
Tomáš Klobučník (ilustračná foto, zdroj: teraz.sk)
Necelá sekunda chýbala na najlepšiu osmičku Tomášovi Klobučníkovi na 200 m prsia. Napokon obsadil 12. priečku. “Iba kúsok ma delil od slovenského rekordu či finále. Štyri roky dozadu ten čas stačil na piate miesto na svete. Teraz z toho bola dvanásta pozícia. Potvrdzuje to skutočnosť, že plávanie napreduje. Musíme ´makať´ ďalej. Veril som, že finálová účasť je tutovka a nepodarilo sa. Na Slovensku sme stále profesionálni amatéri – máme sa čo učiť a v čom sa zlepšovať. Veľa trénerov je normálne zamestnaných a majú plávanie iba ako ´bokovku´,” zhodnotil pre agentúru SITA 28-ročný Klobučník. “Svetové plávanie je úplne inde. My ho síce jeden rok dobehneme, ale zase nám odskočí o dva dopredu,” zamyslel sa ešte raz.
V Číne na MS zbieral skúsenosti Adam Halas. Spokojný bol s vystúpením na 100 m motýlik, ostatné časy sa mu však málili. “Tam som si spravil osobák a bol z toho aj slovenský rekord. To bolo fajn. Ostatné disciplíny už také fajn neboli, mal som vyššie očakávania. Som nespokojný, lebo sme tvrdo ´makali´ a veril som, že to bude lepšie. Nabral som veľa skúseností, to je dôležité a snáď to nabudúce zúžitkujem. Na veľkých pretekoch mi chýba psychická pohoda. Doma si v pokoji plávam, na takýchto podujatiach bývam celkom nervózny. Vždy je čo zlepšovať,” povedal 20-ročný talentovaný plavec.
Nespokojná bola po príchode z Chang-čou aj ženská domáca jednotka Andrea Podmaníková. “Svet je úplne inde ako my. To, čo kedysi stačilo, dnes už nestačí. Pozície okolo 30. miesta sú demotivujúce. Teším sa na Vianoce a idem hľadať motiváciu trénovať ďalej. Verím, že ďalšia sezóna už nebude taká neúspešná,” uviedla 20-ročná plavkyňa, ktorá študuje a trénuje v USA. V Čine ju trápili aj zdravotné problémy. “Priletela som z Ameriky, mala som za sebou dlhý let a veľký časový posun. Bolo mi zle, skončila som v nemocnici na infúziách. Deň či dva som mala voľno. Našťastie sme prileteli zavčasu, takže som sa stihla ako-tak dať dokopy. Hnevá ma to, pretože celý rok mi nič nebolo a pred šampionátom sa stane čosi takéto. Bola som dosť negatívne naladená a chvíľu som neverila, že budem vôbec štartovať. Zrejme to bolo niečo z jedla,” uviedla Podmaníková.
Strava v Ázii robila slovenskej výprave problémy, reprezentanti SR sa tešili domov aj na dobré jedlo. “Organizačne bolo všetko na vysokej úrovni. Jedlo však bolo extrémne jednotvárne. Celý týždeň sme mali rovnaké raňajky, obedy i večere. Na raňajky sme mali ryžu a volské oko. Na obed bola kačica, jahňacina a ryža a na večeru jahňacina, kačica a ryža. A aby som nezabudol – kečup. Okrem toho sme mali aj tradičné rezance a polievky, tak na tom sme dosť fungovali. Strava mohla byť trochu lepšia. Som rád, že som doma a hneď si idem kúpiť tlačenku,” vyhlásil Klobučník. “Myslel som si, že to bude lepšie. Nepohrával som sa s myšlienkou, že by som si mal do kufra nahádzať nejaké paštéty či podobné veci. Všetci sme mali rovnaké podmienky. Nebolo to až také zlé, ale keď človek konzumuje jeden druh potravy jedenásť dní, už to bolo priveľa,” dodal Klobučník.
Podobne sa vyjadril aj jeho spolubývajúci Nagy. “Od tretieho dňa sme sa s Tomášom na izbe stále rozprávali o tlačenke. Prvá vec, čo teraz urobím je, že pôjdem do obchodu a kúpim si tridsať dekagramov tlačenky. Jedlo bolo naozaj jednotvárne, na sójovú omáčku už nemôžem ani pomyslieť,” uzavrel 25-ročný rodák zo Želiezoviec.
(titlná foto ilustračná Richard Nagy, zdroj: aktuality.sk)
