Biatlon je v histórii Dukly jedným z najúspešnejších športov. Medzinárodná únia moderného päťboja a biatlonu bola konštituovaná až v roku 1948 a biatlon je v programe zimných olympijských hier len od roku 1960. Je pozoruhodné, že práve v Banskej Bystrici začínal priekopník prvej formy biatlonu v podobe vojenských hliadok Vojtech Pavelica. Pretekári Dukly vo všetkých kategóriách dosiahli doteraz na majstrovské medaily.
Začiatok v provizóriu zažili prví vojenskí biatlonisti v Liptovskom Mikuláši – Okoličnom v tzv. detašovanom pracovisku. V roku 1970 sem premiestnili časť pretekárov z Dukly Liberec, kde bolo spolu s RH Semily centrum biatlonu. Prvým trénerom bol Milan Staroň, avšak onedlho po premiestnení roku 1974 do Banskej Bystrice prevzal trénerské vedenie popredný český biatlonista z Vrchlabí Ladislav Mundil. Patril medzi prvých priekopníkov biatlonu v Dukle. K prvej generácii pretekárov patrili Přemysl Gruncl, František Janík, Karol Piperek.
Ďalšia generácia urobila z biatlonovej Dukly pojem, o čo sa zaslúžili František Chládek, Vítězslav Jureček, Jaroslav Kamenský, Zdeněk Pavlíček, Přemysl Rýgl, Josef Skalník, Dušan Šimočko, Pavol Štofan, Peter Zelinka a Michal Žahourek. Všetci boli pri vybudovaní biatlonového areálu na Králikoch, keď ešte areál v Osrblí bol iba v plánoch. Na skvalitnení mal zásluhu hlavný tréner Ján Vlčko. Aktuálny stav zvýšenia štandardu biatlonovej strelnice na momentálne požadovanú úroveň sa podarilo dosiahnuť vďaka angažovaniu olympijskej víťazky Anastasii Kuzminy, ktorej oduševnenosť pre rozvoj biatlonu v Banskej Bystrici a okolí možno prinesie ešte väčšie ovocie v podobe kolieskovej dráhy v areáli na Králikoch.
O tom, akou srdcovou záležitosťou je biatlon, svedčí to, koľkí z biatlonistov to dotiahli na reprezentačných trénerov. Takými sú Milan Gašperčík, Dušan Šimočko i Peter Zelinka, ktorý ako prvý získal olympijský bod za 6. miesto na zimných OH v roku 1980 v Lake Placid v rýchlostných pretekoch na 10 km. Istý čas viedol nádeje v stredisku mládeže Dukly a mužov ďalší reprezentačný tréner Tomáš Fusko.
Najnovšiu generáciu mužov a žien v Dukle viedli tréneri Milan Gašperčík, Dušan Šimočko, Pavel Kobela, Juraj Sanitra, Daniel Kuzmin, Anna Murínová a Lukáš Daubner,. Práve ich zverenci, osobitne Marek a Miroslav Matiaškovci, Matej Kazár, Dušan Šimočko ml. a Martin Otčenáš, majstri sveta a Európy v letnom biatlone sa vypracovali do špičky. Prvý z nich prekonal výsledok P. Zelinku piatym miestom na zimných OH 2006 v Turíne v pretekoch na 20 km. K nim sa od roku 1995 v Dukle zaradila Martina Jašicová (neskôr Schwarzbacherová a Halinárová) výsledkami na OH, MS, ME, či v seriáli Svetového pohára a samozrejme Anastasia Kuzmina trojnásobná olympijská víťazka a majsterka sveta a Európy. Nasledovníčkami vysokého štandardu výsledkov žien dosiahnutých Anastasiou Kuzminou a Martinou Halinárovou sa stali Paulína Fialková a aj jej mladšia sestra Ivona Fialková.
Pre slovenský biatlon boli prvými medailovými zimnými olympijskými hrami tie v kanadskom Vancouveri. Anastasia Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí z tejto olympiády skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom. Biatlon bol najúspešnejším slovenským športom na tejto olympiáde.
Pokračovaním týchto úspechov boli ZOH v ruskom Soči v roku 2014, kde medailu pre Slovensko a VŠC DUKLA získala opäť Anastasia Kuzmina, ktorá obhájila svoje víťazstvo v rýchlostných pretekoch. Veľmi dobré umiestnenie dosiahla aj MIX štafeta v zložení Kuzminová, Gereková, Hurajt, Kazár, ktorá prišla do cieľa na 6. mieste, no po sérii dopingových škandálov obsadila 4. miesto. Veľmi dobrý výsledok na týchto zimných olympijských hrách dosiahol aj Matej Kazár, ktorý sa v pretekoch s hromadným štartom, ktoré sú len pre 30 najlepších , umiestnil na 15. mieste.
Doteraz najúspešnejšími ZOH sa pre Slovensko stali hry v roku 2018, ktoré sa konali v kórejskom Pyeong Chang, kde Anastasia Kuzmina vybojovala znovu medaily. Tentokrát až tri, a to striebro v stíhacích pretekoch, striebro vo vytrvalostných pretekoch a zlato v pretekoch s hromadným štartom, čím sa stala najúspešnejšou slovenskou olympioničkou v histórii. Medzi ďalšie výrazné úspechy našich biatlonistov na tejto olympiáde patrí tiež 5. miesto Paulíny Fialkovej vo vytrvalostných pretekoch, a rovnako 5. miesto ženskej biatlonovej štafety (P. Fialková, A. Kuzmina, T. Poliaková, I. Fialková). Paulína Fialková zaznamenala aj skvelé 11. miesto v rýchlostných pretekoch. Z mužov sa najlepšie umiestnil Matej Kazár na 22. mieste v rýchlostných pretekoch a Martin Otčenáš na 27. mieste v stíhacích pretekoch. Na zimných olympijských hrách v Pekingu 2022 obsadila Paulína Fialková 10.miesto v stíhacích pretekoch a 14.miesto v rýchlostných pretekoch.
