Ladislav Mundil patrí k športovým i trénerským legendám československého biatlonu. V roku 1956 nastúpil do baníckeho učilišťa v Mariánskych Račiciach, bol výborným bežcom a v roku 1961 sa ako branec dostal do Dukly v Liberci k trénerovi Jaroslavovi Honců. V roku 1963 prišiel do RH Semily a pod trénerom Miloslavom Weberom sa začal venovať veľkokalibrovému biatlonu. Bol zaradený do reprezentačného družstva, spolu s Plocom, Krupkom, Hofmannom a Žižkom sa zúčastnil MS 1965 v Elverume, kde obsadil 25. miesto v jednotlivcoch a bol členom našej štafety, ktorá skončila deviata. V ďalšom roku bol strieborný na prvých majstrovstvách ČSSR vo veľkokalibrovom biatlone. Zvíťazil Ploc, tretí bol Šourek. V roku 1967 na MS v Altenbergu bol Ploc 13. a Mundil 14. v závode jednotlivcov a bol aj členom štafety, ktorá skončila desiata. V roku 1968 odišiel do civilu a s Ladislavom Knápkom sa v Třebářove venoval malokalibrovému biatlonu.
Významné úspechy dosiahol ako tréner. Na testovacom MSJ získali jeho zverenci Kříž, Malínský a Soviš v rokoch 1973 aj 1974 bronzové medaily v závode štafiet. V roku 1974 Antonín Kříž zvíťazil v pretekoch na 10 km a stal sa majstrom sveta. V tom istom roku sa Ladislav Mundil stal hlavným trénerom Dukly v Banskej Bystrici a rok nato aj trénerom reprezentačného družstva. Bol si vedomý, že musí prísť s novými tréningovými metódami. Do tej doby sa streľba trénovala dvakrát týždenne, Ladislav Mundil si však bol vedomý, že ľahšie získa minútu zlepšením streľby, znížiť čas o minútu v behu nie je zďaleka také jednoduché. Preto zaviedol tréning streľby štyri razy v týždni. Úspechy sa dostavili. Na MS 1978 v Hochfilzene skončil Kříž 9. na 20 km a štafeta bola šiesta. Na MS 1979 v Ruhpoldingu bol Šimůnek 6. na 20 km, 7. na 10 km a štafeta siedma. Na ZOH 1980 v Lake Placid pod Mundilovým vedením získal Peter Zelinka olympijský bod za šieste miesto v pretekoch na 10 km. Na majstrovstvách sveta 1982 v Minsku-Raubiči Jureček skončil 10. na 20 km, štafeta 6. Ladislav Mundil v tom istom roku ukončil trénerskú reprezentačnú kariéru, ale v Dukle sa o mladé nádeje aj slovenských reprezentantov stará dodnes.
Do Siene slávy Dukla bol zaradený v roku 2017.
(foto: Ján Miškovič)
