Vzpieranie je jedným zo športov, ktorý je v Dukle počas celej jej existencie, avšak reorganizačnými rozhodnutiami menil svoje pôsobisko. Vzpierači prišli z Dukly Plzeň do Banskej Bystrice v roku 1967, preložení boli do Trenčína v roku 1974, aby sa napokon stali opäť súčasťou VŠC v Banskej Bystrici od roku 2006 (len bez sťahovania). Do absolútnej svetovej špičky prenikli silní muži s činkami až v najnovšom období.
Začiatky na prvom pôsobisku v meste pod Urpínom mali zverenci trénera Josefa Šrotýřa skutočne komplikované. Začínali v jednej z upravených šatní na Štadióne SNP na Štiavničkách. Sťahovali sa po rôznych telocvičniach a paradoxne najlepšie podmienky mali počas súťaží u súperov. V Dukle vojenčil na začiatku svojej kariéry neskorší olympionik (OH 1976) a dvojnásobný majster Európy Karel Prohl. V súťažiach o ligové body na sklonku svojej bohatej kariéry pomáhal zasa iný olympionik Zdeněk Otáhal (OH 1960 a 1964), trojnásobný medailista ME. Skutočnou „jednotkou“ prvej éry bol Dušan Drška, dvojnásobný olympionik (OH 1976 a 1980) predčasne zosnulý.
Trenčianskej obdobie začali predošlí tréneri Josef Šrotýř s Oldřichom Lexom, tiež v provizórnych podmienkach v budove Mestskej galérie. Tých v roku 1975 vystriedal tréner Milan Kováč, takmer do súčasnosti s jednou z najdlhších trénerskych dráh vo vojenskom športe. Postupne mu asistovali tréneri Juraj Solár, Josef Divílek, František Šaržík, Petr Hodulák, od roku 1997 Juraj Gubala a najnovšie opäť P. Hodulák. Popri Dušanovi Drškovi boli poprednými vzpieračmi prvého obdobia Jozef Režnák, Ján Trnka, Ladislav Kovács, ďalšími oporami v najvyššej súťaži boli Hudy, Sekera, Holý, Nosek, Kurina, Zeman, Solár, Šnajdr, Limberk, Matykiewicz.
Prienik na stupne najlepších na vzpieračských plató začali pretekári Dukly v osemdesiatych rokoch: najprv Ondrej Rusnyák na juniorských majstrovstvách Európy (1984 a 1986) a po ňom Imrich Rusnyák na majstrovstvách Európy seniorov (1987). Trenčania vytvorili silnú konkurenciu dovtedajšiemu monopolu RH Praha. Poprednými reprezentantmi, ktorí boli v Dukle, ale úspechy dosiahli v iných kluboch, boli Petr Krol (OH 1992), Bruno Matykiewicz, či medailista MS a ME Miloš Čiernik (OH 1988 a 1992). Osobitná zmienka patrí Dušanovi Poliačikovi, medailistovi OH (1980), MS a ME (1979-1981), ktorý získal medaily vo vojenských súťažiach v čase špeciálneho vojenského cvičenia. Zlepšenie možno považovať za ovocie zlepšených podmienok v stredisku od roku 1979 v novej športovej hale.
Najnovšie obdobie vzpierania v Dukle je ozdobené skvelými výkonmi a medailami individualít. Po úspešnej emancipácii žien v roku 1993 stala sa prvou dámou slovenského vzpierania Dagmar Daneková (neskôr vydatá Kutlíková), majiteľka 22 medailí. Slovenským „kráľom činky“ sa stal Martin Tešovič, ktorý doteraz získal 15 medailí, vrátane zlatých z majstrovstiev sveta a Európy. V čase, kedy pôsobil v Dukle, získal bronzovú medailu na ME 2001 v Trenčíne Ondrej Kultík. V juniorských kategóriách získala 6 medailí na MS a ME Zuzana Kováčová.
