TOKIO (zdroj:SITA)
Slovenská reprezentantka Mária Katerinka Czaková podľa predpokladov v náročných podmienkach dieru do chodeckého sveta neurobila, dosiahla však najlepšie umiestnenie vo svojej olympijskej kariére. Po 53. mieste v Londýne 2012 a 48. priečke v Riu de Janeiro 2016 tentoraz opäť skončila v piatej desiatke, ale na 45. pozícii. Dosiahla výsledný čas 1:41:29 h a jej manko na zlatú Palmisanovú bolo v cieli 12:17 min. Tridsaťdvaročná zverenka Mateja Spišiaka začala takticky pomalšie a po úvodných pár kilometroch bola až na 52. mieste. Neskôr sa posunula o desať miest dopredu, ale s dvoma návrhmi na vylúčenie sa opäť o čosi stiahla a až do cieľa sa pohybovala v strede piatej desiatky štartovného poľa. Napokon došla do cieľa na 45. priečke. Preteky dokončilo 53 z pôvodného počtu 58 chodkýň. Zároveň išlo o posledné vystúpenie športovca VŠC DUKLA Banská Bystrica.
Štrnáste miesto nie je zlý výsledok. Dobrá robota v ťažkých podmienkach, vraví tréner Spišiak
Záverečné preteky kariéry si Matej Tóth zrejme predstavoval inak. Mimoriadne náročná chôdza na 50 km v tridsaťstupňovom teple v Sappore vyžmýkala z obhajcu zlatej medaily z Ria de Janeiro všetky sily. V závere bol už taký zničený, že len silou vôle došiel do cieľa. Celkové štrnáste miesto v konkurencii pôvodne 59 chodcov vo vysiľujúcom teple a vlhku podľa trénera Mateja Spišiaka vôbec nie je zlý výsledok.
“Pred pretekmi sme si povedali, že sa s najlepšími pokúsi zabojovať o čo najlepší výsledok. Maťo, hoci mu to nešlo, nevypustil ani meter, lenže na viac ako 14. miesto to nestačilo. V žiadnom prípade jeho umiestenie nemôžem považovať za zlý výsledok. Má 38 rokov, je to už záver jeho kariéry a aj v týchto ťažkých podmienkach odviedol dobrú robotu,” zamyslel sa Matej Spišiak na webe atletika.sk.
Bývalý pretekár a skúsený tréner tvrdí, že vzhľadom na dosiahnuté slabé výkony, keď aj najlepší chodci na svete výrazne zaostali za svojimi maximami, to nemal v piatok predpoludním v Odori Parku ľahké nikto. “Kto sa vyzná v chodeckej päťdesiatke, videl, že to vôbec nebolo jednoduché. Vedeli sme, že na tejto olympiáde budú preteky strašne bolieť, že musíme byť trpezliví a mentálne veľmi dobre nastavení. Takisto sme počítali s tým, že to bude boj až do samého konca. Aj preto 14. miesto nepovažujem za zlý výsledok,” zdupľoval Spišiak.
Šéftréner Slovenského atletického zväzu Martin Pupiš na adresu Tóthovej rozlúčky s kariérou skonštatoval: “Maťov výkon sa hodnotí ťažko, v závere si chcel už len zachrániť reputáciu tým, že došiel do cieľa. Keby nešlo o jeho posledné preteky, poslednú olympiádu, pravdepodobne by to zabalil, keďže mu to vôbec nešlo. V konečnom dôsledku však sapporský výsledok aj vzhľadom na všetky okolnosti nie je zlý. Boli to preňho náročné preteky, čo sa prejavilo najmä od 25. – 30. kilometra. Určite je sklamaný, ale aj ja som rád, že došiel do cieľa.”
Svoj olympijský debut a zároveň derniéru na päťdesiatke (o tri roky v Paríži už budú chodci súťažiť na 35 km) absolvoval Michal Morvay. Dvadsaťštyriročný chodec, ktorý je rovnako ako Matej Tóth z Nitry, s vypätím všetkých síl došiel do cieľa na 41. mieste s veľkým odstupom za najlepšími. V jeho prípade už to bolo malým víťazstvom. ”
“Až v Sappore som pochopil, čo je to súťažiť v teple a vlhku. S takýmto počasím som nemal nijakú skúsenosť, čo sa prejavilo aj vtedy, keď som začal chytať kŕče do nôh a nevedel som si s tým rady. Bolo to peklo! Ťažšie preteky som nikdy nezažil. Bojoval som v hlave s tým, či vôbec pokračovať alebo nie. Na olympiáde sa však nevzdáva. vravel som si, že radšej zomriem ako to vzdám. Došiel som až do cieľa, za čo si dávam veľké plus,” skonštatoval Michal Morvay pre RTVS aj na webe atletika.sk. “Moje očakávania boli vyššie, chcem sa preto všetkým ospravedlniť. Verím, že o tri roky v Paríži pôjdem lepšie a budem atakovať oveľa vyššie priečky,“ dodal odchovanec nitrianskej chôdze v službách banskobystrickej Dukly.